ZAUJÍMAVOSTI

ZAUJÍMAVOSTI


8. ZAUJÍMAVOSTI O BRATISLAVE

8.1 Stránky o Bratislave

odkazy na zaujímavé internetové stránky, ktoré sa venujú Bratislave. Jedná sa o nekomerčné stránky, kde môže nájsť návštevník zaujímavé informácie o samotnom meste, o mestskej hromadnej doprave alebo historické i súčasné pohľady na mesto z rôznych období jeho vývoja (sociálna sieť facebook, petržalská knižnica, fotogaléria Romana Delikáta)

visit.bratislava.sk

www.imhd.sk – nekomerčný projekt na podporu MHD (od r. 2000)

www.ron-del.net – fotogaléria, Roman Delikát (od r. 1998)

www.kniznicapetrzalka.sk/archivne_foto.htm

www.facebook.com/Stara Bratislava na fotografiach

www.mapy.tuzvo.sk – historická ortofoto Slovenska (rok 1950)

www.foxy.sk – pohľady na Bratislavu, historické i súčasné 


8.2 Publikácie o Bratislave

publikácie o Bratislave, ktoré čitateľom priblížia dejiny, atmosféru a stavebný rozvoj Bratislavy. Nájdete tu vlastivedné monografie mestských častí, odborné publikácie, či výročné publikácie.

Pavol Breier a Juraj Špitzer, Ako zomiera mesto…

V. Málek a D. Orlovský, Potulky po Bratislave (1965)

Mestské múzeum, Bratislava (1967)

Peter Püspöki Nagy, Podunajské Biskupice (1969)

Autorský kolektív, Dejiny Bratislavy (1979)

Zborník Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, Technické pamiatky Bratislavy (1985)

Bohuslava Bublincová a Jana Vranová, Bratislavské priority, maximá, kuriozity (1987)

Viera Obuchová a kol., Pamiatky Bratislavy (1988)

Blanka Puškárová a Imrich Puškár, Bratislava PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA (1989)

Rača, Vlastivedná monografia (1989)

Vladimír Horváth, Bratislavský topografický lexikon (1990)

Július Cmorej a Mikuláš Gažo, Pressburg•Pozsony•Bratislava (1991)

Peter Salner a kol., Taká bola Bratislava (1991)

Karlova Ves, Vlastivedná monografia (1993)

Milan Král a Dušan Habarda, 100 rokov mestskej hromadnej dopravy (1995)

Mikuláš Gažo, Štefan Holčík a Otto Zinser, Bratislava pred sto rokmi a dnes (2003)

Tivadar Ortvay, Ulice a námestia Bratislavy PODHRADIE (2003)

Tivadar Ortvay, Ulice a námestia Bratislavy FERDINANDOVO MESTO (2004)

Tivadar Ortvay, Ulice a námestia Bratislavy MESTO FRANTIŠKA JOZEFA (2005)

Viera Obuchová a Štefan Holčík, Cintorín pri Kozej bráne (2006)

Tivadar Ortvay, Ulice a námestia Bratislavy NOVÉ MESTO (2007)

Peter Salner, Mozaika židovskej Bratislavy (2007)

Alfred Piffl, Zápas o Bratislavský hrad (2007)

Slavo Kalný, Bombardovanie Apolky (2007)

Ján Čomaj, Petržalka (2008)

Daniel Luther, Z Prešporka do Bratislavy (2009)

Viera Obuchová, Priemyselná Bratislava (2009)

Jaroslav Gustafik, Spomienky Staropetržalčana (2009)

Juraj Bončo a Ján Čomaj, Búranie Podhradia STAVBA MOSTA SNP (2010)

Dušan Habarda, Milan Král a Ladislav Szojka, Mestská doprava v Bratislave (2010)


8.3 Zaniknuté stavby

nájdete tu stručný popis zaniknutých bratislavských stavieb, ktoré návštevníci mesta nájdu už iba na archívnych fotografiách. Boli asanované v rôznych obdobiach a za rôznych okolností. Či už pri plošnej asanácii Podhradia, Zuckermandla a Vydrici kvôli výstavbe Nového mosta alebo bez účelu nahradenia inou stavbou (kúpeľná budova na Železnej studienke). U niektorých stavieb sa nezachovala ani fotodokumentácia (napr. Viczayov palác na Dunajskej ulici, Csákyho palác na Rázusovom nábreží).

 

8.3.1 Zaniknuté paláce, kúrie a meštianske domy

Berchtoldov palác (1832 – 60-roky 20 stor.), Škultétyho ul.

Tento 13-osový jednoposchodový empírový záhradný palác aj s parkom si dal postaviť gróf Berchtold v roku 1832 za colnými hranicami mesta. Vstupnú halu mal vydlaždenú mozaikou z riečnych kamienkov. Z nej viedli schody s liatinovým stĺpikovým zábradlím na poschodie. Nad balkónom vidno štít, v ktorom nie je erb, ale kruhové okno. Na konci 19. storočia sa z paláca stal nájomný dom, neskôr v ňom bol kláštor tešiteľov a po roku 1950 hudobná škola. Na mieste parku zriadili centrálne trhovisko. Zbúraný bol bez akejkoľvek dokumentácie, napriek tomu, že mal ešte pôvodné drevené dvere a podlahy. Bratislava prišla o významnú architektonickú pamiatku, ktorú nemožno ničím nahradiť.

 

Viczayov palác (cca 1780 – 1963), Dunajská ul. č. 19

Bol to jednoposchodový palác baróna Viczaya prechodového typu, trojkrídlovej dispozície. Objekt zaberal prednú časť parcely a bol k nemu dostavaný dvorný trakt. Prístup do budovy bol zabezpečený priechodom, ktorý bol umiestnený na strednej osi a napravo bol vchod na schodisko. Z priechodu bol prístupný aj byt na prízemí vľavo. Fasáda bola v klasicistickom slohu, obsahovala stredný rizalit ukončený tympanónom trojuholníkového tvaru. Okná zakončovali rímsy a geometrické obrazce. Palác bol zbúraný v roku 1963, nie je dokonca ani presne známe, kde sa nachádzal, keďže číslovanie domov na Dunajskej ulici bolo zmenené.

 

Landererov palác (1840 – 1947), Šafárikovo námestie č. 1

Vlastnil ho prvý bratislavský kníhtlačiar – barón J. M. Landerer. Pôvodne jednoposchodový klasicistický palác s okrasnou záhradou bol postavený v roku 1770 pravdepodobne podľa projektu Mateja Walcha. V roku 1857 bol prestavaný na ženijné kasárne a zvýšený o jedno poschodie. Počas leteckého útoku v roku 1944 na rafinériu Apollo bol ťažko poškodený a v roku 1947 zbúraný. Na jeho mieste vznikol park. Neskôr postavili montovanú konštrukciu bufetu Kazačok a nainštalovali fontánu so sochou „Maríny“. Po roku 1990 sa uvažovalo o výstavbe novostavby v línii Dobrovičovej ulice.

 

Rohanov palác (1870  – cca 1970), Prídavkova ul.

Dvojposchodový palác kniežaťa Arthura Rohana z roku 1870 stál medzi Dunajským nábrežím a Prídavkovou ulicou oproti mestskému pivovaru. Úzkym priečelím s valcovým nárožným arkierom sa budova obracala k Rybnému a Hviezdoslavovmu námestiu. Valcový arkier na nároží bol zavŕšený vysokou strechou tvaru kužela. Objekt v 30-tych rokoch 20. storočia zmodernizovali tak, že pred zbúraním nepovažovali za potrebné vôbec sa mu venovať s konštatovaním, že ide o novostavbu. V skutočnosti palác vznikol prestavbou a dostavbou dvoch starších domov medzi vtedy vznikajúcim nábrežím a Malou Vydricou. Objekt bol asi dva razy taký dlhý, ako bol široký. Stavbu realizoval Ignác Feigler ml. , možno podľa cudzieho projektu. Na prvom poschodí bývali reprezentačné sály kniežacej rodiny s oknami na juh k Dunaju a na východ na Rybné námestie. Druhé poschodie bolo pravdepodobne obytné, ako to bývalo zvykom v šľachtických palácoch. Zaujímavosťou paláca bolo, že v tmavom krídle pri Prídavkovej ulici stáli vedľa seba dve schodištia. Salóny prvého poschodia boli nepochybne prepychovo zariadené.

 

Csákyho palác (koniec 18 stor. – cca 1970), Rázusovo nábrežie č. 8

Jednoposchodový Csákyho palác stál na rohu Lodnej ulice a Rázusovho nábrežia, svojho času za hradbami mesta na brehu Dunaja. Patril grófovi Edmundovi Csákymu. Po druhej svetovej vojne bol značne zanedbaný, pričom palác ani nepripomínal. Voda z Dunaja často zaplavovala prízemné miestnosti. Západná časť bola trojosová, zošikmená, zdôraznená vyššou balustrovou atikou, v strede stál trojuholníkový štít, v ktorom bola rokoková kartuša so znakom rodu Csáky. Fasáda bola upravená v neobarokovom štýle v 80-tych rokoch 19. storočia. Na prvom poschodí bol balkón, ktorý mal kované zábradlie v neorokokovom štýle, ktoré bolo po demolácii budovy použité ako zábradlie balkóna na nádvorí Slovenskej národnej galérie. Pravdepodobne ho vyrobila bratislavská firma Márton a syn podľa projektu architekta Rumpelmayera.

 

Pálffyho palác (cca 1860 – 1942), Gorkého ul. č. 9

Bol jednoposchodový neogotický palác na Gorkého ulici. Bol postavený v 60-tych rokoch 19. storočia pre grófa Štefana Pálffyho, prešporského župana. Bol postavený v romantickom slohu gotických rytierských hradov. Do fasády na dvore bol zamurovaný kamenný erb rodiny Pálffyovcov, ktorý pôvodne zdobil štít paláca. Neskôr bol erb znehodnotený zeleným náterom. Na prvom poschodí sa nachádzala čitáreň, konferenčná miestnosť, salón, čakáreň, miestnosť sekretára, herne, ale aj kuchyňa, či šatňa. V roku 1942 bola na mieste paláca postavená budova Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky podľa projektu architekta Emila Belluša.

 

Pálffyho palác (1635 – 1900), Zámocká ul. č. 47

Postavený bol v čase prestavby Bratislavského hradu. Prestavbu viedol Pavol Pálffy, ktorý si palác postavil na Schlossgrunde. Z obslužnej cesty k palácu sa neskôr stala Zámocká ulica. V roku 1870 sa majiteľom paláca stalo mesto, boli tu zriadené delostrelecké kasárne, sirotinec a byty pre chudobu. V roku 1900 bol takmer celý komplex asanovaný a neskôr tu vznikol vysokoškolský internát na Svoradovej a základná škola Palisády. Zachovaná ostala iba časť paláca – letné krídlo, ktoré sa po druhej svetovej vojne dostalo do správy bytového podniku. Bol tu zriadený sklad stavebného materiálu. Objekt sa postupne devastoval, pretože nebol zaradený medzi historické pamiatky. V roku 1975 vznikol zámer obnovy, mal tu byť postavený vinársky dom s expozíciou vína. V roku 1985 bol relikt zapísaný do zoznamu nehnuteľných pamiatok.

 

Brauneckerov palác (1775 – 1969), Vydrica č. 42

(ľudovo aj Kettenhaus, reťazový dom) bol mestský jednoposchodový palác v bratislavskej štvrti Vydrica. V roku 1775 si ho dal postaviť cisársko-kráľovský dvorný radca barón Anton von Braunecker podľa plánov staviteľa Mühlera. Nachádzal sa pod hradným vrchom a mal dve nádvoria. Priečelie paláca bolo na poschodí rozdelené desatimi omietkovými piliermi s korintskými hlavicami na deväť polí, v ktorých boli vysoké okná s neskorobarokovým rámovaním. Prízemie bolo ozdobené vodorovnými omietkovými pásmi (pásovou rustikou), okná prízemia chránili bohato zdobené barokové mreže. Pred domom stáli nízke kamenné stĺpiky, pospájané železnou reťazou. Preto ľud volal dom Kettenhaus – reťazový dom. Klasicistická štukatúra ohraničovala na plafóne prázdne pole, ktoré bolo možno pôvodne vyplnené maľbou. Schodište bolo zo západnej strany osvetlené dvoma vysokými polkruhovo zakončenými oknami. V zadnom nádvorí boli hospodárske priestory. K palácu patril ešte nepravidelný pozemok nad susednými domami, na ktorý bol prístup kamennou bránou zo Šťukovej ulice. Odtiaľ sa dalo dostať vozom aj na terasy nad palácom, ktoré vznikli úpravou pomerne prudkého svahu pod hradom. Na nižšej z terás bola úzka okrasná záhrada so skleníkmi a domčekom pre záhradníkov, na vyššej boli v lete rozmiestnené cudzokrajné stromy v kvetináčoch. Na pravej (východnej) strane záhrad stála vežovitá stavba, záhradný pavilón v maurskom slohu, z ktorého ľudová tradícia urobila „mohamedánsku mešitu“. V 20. storočí slúžil palác aj ako sirotinec pátra Scherza. Zbúraný bol v roku 1969 kvôli výstavbe mosta SNP.

 

Schilsonov palác (1768 – 1969), Radlinského ul. č. 9

V rokoch 1767-1768 si dal postaviť na mieste starého majera barón Johann Baptista Schilson – dlhoročný radca Uhorskej kráľovskej dvorskej komory dlhý jednoposchodový palác s barokovou manzardovou strechou, lacnejšiu repliku paláca grófa Grassalkovicha. Už v roku 1777 ho predal arcibiskupovi, ktorý v ňom umiestnil útulok pre konvertitov. V prvej polovici 19. storočia tam zriadili robotáreň – ústav nútených prác. Status budovy klesal, v 20-tych rokoch 20. storočia ju upravili ako ubytovňu pre bezdomovcov, v zadnej časti bola ešte po roku 1962 umiestnená jazyková škola. Pri búraní bola považovaná za bezcennú búdu. Dnes na jej mieste stojí novší vchod do areálu Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Schilsonov palác bol postavený v uličnej zástavbe ako radová stavba, pričom fasáda mala dĺžku 23 okenných osí. Brána Schilsonovho paláca bola presne v strede fasády, okno nad ňou bolo zdvojené. Rizalit budovy (stredná mierne vystupujúca časť) mal po oboch stranách brány po dve okná. Kamenný portál brány bol ozdobený vysekaným nápisom „Schilsonhoff“ a datovaním 1768 v rokokovom orámovaní na svorníku oblúku.Nad bránou visel kamenný štítok s erbom majiteľa. Stredná časť fasády nad bránou bola ozdobená jemnými štukovými rokokovými ornamentmi, aké donedávna ozdobovali aj priečelie meštianskeho domu na Jozefskej ulici č. 6. Oba objekty asi postavil prešporský staviteľ Franz Römisch. Objekt zbytočne zbúrali. A nielen ten, ale celý rad historických objektov v ulici.

 

Jeszenákov palác (1773 – 1976), Kozia ul.

Jeszenákov palác na Kozej ulici s veľkou záhradou a chýrnymi lipami (známy ako Slubekova továreň na liehovin) postavil v roku 1773 prešporský staviteľ Franz Römisch. Stavba vyčnievala do ulice rizalitom so širokou bránou. Od roku 1838 sa v jeho areáli nachádzala Slubekova likérka, známa aj za hranicami mesta. Slubekovci obývali rozľahlý byt na prvom poschodí. V záhrade stál barokový záhradný pavilón, ktorý zbytočne zbúrali v 60-tych rokoch 20. storočia. Objekt bol asanovaný v roku 1976 a na jeho mieste postavený nový objekt s vnútroblokovým detským parkom.

 

Batthyányho palác (18 stor. – 60-roky 20 stor.), Kozia ul.

Významnou historickou stavbou na Kozej ulici bol bývalý záhradný palác grófa Filipa Batthyányiho.

 

Illesházyho palác (1769 – cca 1970), Hviezdoslavovo námestie

V roku 1769 si dal na západnom konci Promenády postaviť gróf Ján Illésházy staviteľom Matejom Walchom jednoposchodový rokokový palác, pričom jeho východná časť zasahovala už do Paulínyho ulice. Až do konca 18. storočia v ňom bol umiestnený hostinec K zlatej ruži, ktorý sa spomína už v pôvodnom objekte v roku 1722. Neskôr palác vlastnili barón Sina (1849) a mešťan Sprinzl, pričom začiatkom 20. storočia si tu zriadil fotoateliér Nándor Streliszky. Palác celkom zbytočne zbúrali pri stavbe Mosta SNP. Dnes na jeho mieste stojí vozovka a časť hotela Park Inn.

 

Apponyiho palác (koniec 18 stor. – 30-roky 20 stor.), Vajanského nábrežie

Koncom 18. storočia si gróf Juraj Apponyi postavil okrem paláca na Radničnej ulici aj sídlo s krásnym výhľadom na Dunaj (približne pri vyústení dnešnej Múzejnej ulice oproti strojníckej priemyslovke). Portálom v strede sa cez chodbu prechádzalo do dvora, vozy pravdepodobne prichádzali odzadu z Tobruckej ulice. Neskôr bol známy aj ako Piattiho a Pálffyho dom. Hlavné priečelie bolo obrátené k Dunaju, v tupom uhle sa pripájalo východné bočné krídlo, ktoré sledovalo uličku a smerovalo k dnešnej Štúrovej ulici. Hlavná budova pozostávala zo strednej dvojposchodovej časti (sedem okenných osí) a dvoch jednoposchodových bočných častí (štyri okenné osi). Počas regulácie Dunaja koncom 19. storočia sa prízemie paláca čiastočne ocitlo pod úrovňou vozovky. Dvojposchodový palác zbúrali bez akejkoľvek dokumentácie, preto sa už asi nikdy nedozvieme, ako vyzerali jeho interiéry.

 

Wachtlerov palác (1778 – 1908), Námestie SNP č. 34-35

Na mieste zrušených mestských hradieb si dal v roku 1778 slobodný pán Jozef Wachtler postaviť Antonom Fischerom rozľahlý klasicistický palác s nájomnými bytmi. V roku 1795 ho kvôli dlhom musel syn Bernhard predať na dražbe. Objekt neskôr vlastnili grófi Szapáry a Pallavicini. V roku 1849 tam dokonca prenocoval cisár František Jozef I. a o štyri roky v ňom umiestnili poštové riaditeľstvo. Neskôr sa sem nasťahovala i telefónna centrála, pričom telefónne a telegrafné káble sa zbiehali vo vežičke nad palácom. V roku 1908 ho kvôli nevyhovujúcim priestorom zbúrali a na jeho mieste postavili Poštový palác (Gyula Pártos, 1909-1912). Zachovalo sa pôvodné zábradlie balkóna, ktoré staviteľ Alexander Feigler využil ako zábradlie terasy pri vlastnej vile na Partizánskej 9.

 

Batthyányho-Pongráczov palác (koniec 18 stor. – pred 1935), Gorkého a Jesenského ul.

Po postavení Kláštora Notre Dame a „internátnej školy“ pre šľachtičné sa aj okolie kláštora začalo sľubne rozvíjať.Vzniklo tu aj niekoľko šľachtických domov, najmä v bloku medzi terajšími ulicami Jesenského a Gorkého. Najvýstavnejší z nich bol palác grófa Batthyányho. Mal štyri krídla okolo štvorcového nádvoria a dve brány oproti sebe, takže bol prístupný z oboch paralelných ulíc a to aj kočom. Dedička paláca sa vydala na konci 19. storočia za grófa Pongrácza.Jej deťom patril trojposchodový klasicistický palác až do 30-tych rokov 20. storočia, keď ho predali poisťovni Moldavia-Generali. Pred jeho bránou bola zastávka električiek. Poisťovňa Moldavia-Generali kúpila aj susedný objekt. Oba domy dala zbúrať a na ich mieste vyprojektoval architekt Alexander Skutecký, nový administratívny a obytný dvojdom.

 

Neologická synagóga (1893 – 1969), Rybné námestie

Neologická synagóga stála na Rybnom námestí v blízkosti katedrály svätého Martina. Postavená bola v roku 1893 podľa projektu architekta Dionýza Milcha. Postavená bola na obdĺžnikovom pôdoryse, obsahovala orientálne motívy a dekorácie, v interiéri sa nachádzal organ. Západné priečelie bolo v maurskom štýle, západná fasáda mala dve veže na nárožiach. V strede fasády sa nachádzalo 5 vchodov, ktoré tvorili maurské oblúky. Veže boli osemboké, zakončené kopulovými strieškami. Synagóga nebola počas vojny poškodená, pričom sa plánovalo zriadiť v nej židovské múzeum. Po skončení druhej svetovej vojny a nástupu komunistickej vlády sa prestala využívať na pôvodne účely a jej priestory využívala v 60-tych rokoch ako ateliéry a štúdia aj Slovenská televízia. V súvislosti s výstavbou Nového mosta bola v rokoch 1967 až 1969 postupne zbúraná.

 

Ortodoxná synagóga (1863 – 1958), Zámocká ul. č. 34

Menej známa ortodoxná synagóga v orientálnom slohu na Zámockej ulici postavená Ignácom Feiglerom ml. v roku 1863. Pôvodne bola zavŕšená vežou s cibuľovitou strechou. Veža sa ortodoxným veriacim nepáčila a nahradili ju iným kubickým útvarom. Pred vchodom do synagógy bol malý dvor od ulice oddelený liatinovým oplotením. Bola najväčšia a najvýstavnejšia z troch bratislavských synagóg. Podobne ako synagóga neológov na Rybnom námestí, neunikla svojmu osudu, zmizla z povrchu zemského a obe sa nedožili ani sto rokov.

 

Kúpeľná budova na Železnej studienke (1828 – 1970)

Pri dvoch minerálnych prameňoch postavili v roku 1828 honosnú kúpeľnú budovu nazývanú aj Ferdinandove kúpele. Budova mala 20 miestností. V roku 1844 ju adaptovali na hotel s reštauráciou. Začiatkom 20. storočia postavili za budovou zasklený drevený pavilón. Budovu v roku 1970 nezmyselne asanovali.

 

Kúpeľná budova (koniec 18 stor. – 1901), Gorkého ul. č. 4

Budova pôvodných kúpeľov z konca 18 storočia stála až do roku 1901 na mieste dnešnej budovy Obchodnej a priemyselnej komory. Tá bola postavená v rokoch 1903-1904 podľa projektu  J. Huberta a Milana Michala Harminca.

 

Lanfranconiho vila (1890 – 1992)

Vila talianskeho stavebného inžiniera Enea Graziosa Lanfranconiho postavená (resp. prestavaná z pôvodného objektu I. mlyna) v roku 1890 v blízkosti Botanickej záhrady pri ústí potoka Vydrica. Patril mu aj palác na Námestí Ľ. Štúra, v ktorom dnes sídli MŽP SR. Vilu asanovali v súvislosti s výstavbou diaľničného mosta cez Dunaj – Most Lafranconi v r. 1986-1992. Názov Lafranconi je uvádzaný nesprávne.

 

Ludwigov palác, nárožie Krížnej a Karadžičovej ul. (1880 – 1944)

Ludwigov palác z roku 1880 bol rozľahlý jednoposchodový mestský palác v neorenesančnom štýle. Gottfried Ludwig bol český podnikateľ, obchodník so sviňami. V roku 1880 postavil aj parný mlyn, silo na Metodovej ulici je z rokov 1934-1937. Postavila ho bratislavská firma Kittler a Grazl. Počas druhej svetovej vojny zasiahlo mlyn aj panský dom bombardovanie. Z pôvodného areálu Ludwigovho mlyna dodnes stoja len dva objekty: silo a sklad C z roku 1934. Z paláca sa zachoval iba záhradný pavilón na Karadžičovej ulici.

 

Kadetská škola, Mýtna, Škovránčia ul. (1869 – 19.)

Budova cisársko-kráľovskej pechotnej kadetskej školy z 1869 stála na nároží Mýtnej a Kopáčskej ulice.

 

Budova s lekárňou

 

Budova kasína, Nobelova č. 32 (1913 – 1980)

Nachádza sa na východnej strane obytných domov novej robotníckej kolónie Dynamitky z roku 1913. Nachádza sa v ňom zrkadlová sála, ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Vonkajšiu fasádu zmenili na nepoznanie. V budove sídlil úrad práce BA III., aktuálne muzikus.sk

 

Evanjelický cintorín, Račianske mýto (1778 – 1958)

Rímskokatolícky cintorín, Račianske mýto (1781 – 1960)

Evanjelický cintorín z roku 1778 lemoval ľavú časť Račianskej ulice, s kaplnkou a márnicou na severnej strane. Pred vchodom bolo benzínové čerpadlo. Gaštanová alej zostala uchovaná dodnes. Väčší rímskokatolícky cintorín z roku 1781 bol orientovaný pozdĺž Smrečianskej ulice. Aj k tomuto cintorínu patrila kaplnka. Stála pri vchode a nechal ju postaviť veľkoobchodník s vínom Palugyay. Vzhľadom na riešenie situácie na frekventovanom dopravnom uzle museli oba cintoríny na prelome 60-tych rokov 20. storočia ustúpiť. Telá boli exhumované. Napriek snahám sa nepodarilo zachrániť ani jednu z kaplniek. Na orientačnom pláne Bratislavy z roku 1960 je rímskokatolícky cintorín ešte zakreslený, evanjelický už nie.

 

8.3.2 Zaniknuté priemyselné stavby

Mestská plynáreň (1856 – 1940), Námestie Slobody

Na základe zmluvy mesta s rakúskou plynárenskou spoločnosťou sa začala v roku 1855 výstavba plynárne v priestore dnes už neexistujúcich ulíc – Jánskej, Valónskej a Námestia Slobody. Bola druhým priemyselným podnikom v meste. Bola daná do prevádzky v roku 1856 – na uliciach a verejných miestnostiach sa prvýkrát rozsvietili plynové plamene 19. marca spomínaného roku, čím Bratislava predbehla aj Budapešť, kde sa plyn začal používať koncom roku 1856. V roku 1894 boli postavené dva nové plynojemy s obsahom 3000 m3. Svojmu účelu slúžila až do roku 1935. V tom istom roku bol položený základný kameň novej plynárne na Mlynských Nivoch.

 

Mestská elektráreň (1901 – 1944), Čulenova ul.

Mestskú elektráreň postavili na Čulenovej ulici v roku 1901. V popredí fotografie je pomerne veľká prízemná budova s vysokými oknami poloblúkovite ukončenými, pred touto budovou bola parková úprava, v areáli sa nachádzali ďalšie prízemné ale aj poschodové budovy. Areál bol zničený anglo-americkým bombardovaním v roku 1944.

 

Siemens – Danubius-Electric, Račianska ul. (1903 – 2008), Račianska ul.

Továreň Siemens – Schuckert z roku 1903 pozostávala zo siedmich budov, vrátane kotolne a elektrárne. Bola vybudovaná ako pobočka Schuckertových závodov v Budapešti. Hlavná brána bola z Račianskej ulice. Po znárodnení sa podnik v roku 1950 premenoval na BEZ. Výstavbou nového závodu na Rybničnej ulici sa výroba odsunula z centra mesta. Začiatkom roku 1995 bol historický areál sprivatizovaný a fungoval ako Danubius Elektrik do roku 2000. V roku 2008 bol celý areál Siemens hanebne asanovaný, bez možnosti premeny využitia industriálnej architektúry.

 

Vozovňa DPMB (1913 – 1975), Pribinova ul.

Výstavbu remízy pre potreby dopravného podniku zrealizovala firma Pittel a Brausewetter v roku 1913. Pôvodné budovy remízy podľa projektu Alexandra Feiglera z roku 1895 zničil požiar. Svojmu účelu slúžila až do roku 1973, kedy bola daná do prevádzky vozovňa Krasňany. Budovu vozovne zbúrali v roku 1975, no niektoré ďalšie stavby z areálu boli asanované až v súvislosti s výstavbou OC Eurovea (prvá parná elektráreň – neskôr meniareň v r. 2003, administratívna budova – divadlo STOKA v r. 2006). Je len na škodu, že areál nebol využitý ako technicko-dokumentačné múzeum pripomínajúce počiatky mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

 

Pivovar Stein (1871 – 2014), Krížna ul.

Vznikol v rokoch 1871-1876 v priestore ulíc Blumentálska, Legionárska a Bernolákova. Autormi projektu boli Ignác Feigler ml. a Karol Feigler na rozlohe 10 000 m2. Vstup do areálu sa nacházal z Blumentálskej ulice. V rokoch 1934-1935 a 1941 sa mnohé objekty prebudovali. V roku 1944 bola postavená budova novej kvasiarne s charakteristickou kupolou, ktorá je z povojnovej siluety pivovaru najznámejšia a ako jediný objekt pivovaru ostal zachovaný. Pri nálete 2. apríla 1945 zasiahlo areál pivovaru cca 30 bômb, ktoré úplne zničili objekty pivovaru stojace na Blumentálskej ulici. V rokoch 1967-1973 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, po ktorej sa zaradil k trom najväčším pivovarom v ČSSR. Výroba v pivovare Stein sa ukončila v decembri 2007. Areál kúpilo luxemburské konzorcium Orco, ktoré ho chcelo prestavať na multifunkčný komplex, no po požiaroch ostali plány len na papieri. V roku 2013 vydražil pivovar fínsky investor – firma YIT Reding a postaví na jeho mieste administratívno-obytný komplex New Stein. V roku 2014 prebehli búracie práce. V zachovanej budove kvasiarne plánuje investor pivovarnícku galériu.

 

Mestský pivovar (1772 – 1969), Rybné námestie č. 3

Mestský pivovar postavil v roku 1772 na Rybnom námestí prešporský architekt Franz Römisch. Išlo o jednoposchodovú klasicistickú 11-osovú budovu nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu s dvorom uprostred. V tympanóne bol umiestnený mestský znak. Vo východnej časti objektu bola zo strany ulice predsadená drevená krytá Pivovarská reštaurácia. Objekt zbúrali v roku 1969 kvôli výstavbe mosta SNP.

 

Tabaková továreň (1853 – 2010), Radlinského č. 45-51 a Mýtna č. 42-44

Uhorská kráľovská tabaková továreň z roku 1853 patrila k najstarším priemyselným podnikom mesta. Výrobnú časť továrne tvoril komplex jednoposchodových, čiastočne podpivničených objektov vytvárajúcich lichobežníkový pôdorys s dvoma dvormi. Trakt z Radlinského ulice dlhý 100 metrov mal fasádu s 30 oknami, na prízemí s jedným vstupom a okná ukončené miernym poloblúkom, na ktoré nadväzovalo krátke jednotraktové krídlo severné. Už koncom 80. rokov 19. storočia zvýšený dopyt po tabakových výrobkoch vyvolal potrebu továreň rozšíriť. Došlo k najrozsiahlejšej stavebnej etape, ktorá k severnému krídlu pristavala nové, v skladbe areálu stredné krídlo, na ktoré sa na juhu na obe strany napojili ďalšie dve kratšie krídla a na severnom konci jedno krátke krídlo smerované na západ. K týmto výrobným priestorom sa zo strany Mýtnej ulice, ktorá bola na to konto dokonca zúžená, pristavali prízemné krídla s dielenským a skladovým zázemím. Vznikol tak veľký areál s dvoma vnútornými nádvoriami a prepojenými prejazdom v strednom krídle. Tento areál ostal skoro v plnom rozsahu zachovaný až do začiatku 21. storočia. Areál prešiel modernizáciou koncom 30. – začiatkom 40. rokov 20. storočia. Boli osadené nové výťahy v továrni, vymenená bola veľká väčšina okenných a dverných výplní vo všetkých krídlach továrne. Hala na poschodí južného krídla bola čiastočne prestavaná na menšie priestory. Radikálna zmena sa prejavila na všetkých fasádach továrenských budov, ktoré dostali strohý funkcionalistický charakter, docielený hladkou brizolitovou omietkou sivého tónu s tmavočerveným, mierne predstupujúcim soklom. Zo starších prvkov východnej fasády ostali zachované iba odrazníky prejazdu. Zároveň sa začala postupná likvidácia prízemných krídiel zo strany Mýtnej ulice, ktoré boli nahradzované modernejšími, tiež prízemnými dielenskými priestormi. Po druhej svetovej vojne došlo k zmene funkčnej náplne areálu, ktorý sa stal súčasťou štátneho podniku Tesla. Prvé náznaky definitívneho zániku tabakovej továrne bolo možné badať v 90. rokoch minulého storočia, po odchode Tesly z areálu. Jeho rozľahlé priestory spustli a po niekoľkých krátkodobých pokusoch o využitie aspoň miestností na prízemí južného krídla zo strany Radlinského ulice sa továreň i sklad stali eldorádom bezdomovcov. Areál sa postupne zmenil na ruinu. Rozľahlosť parciel a atraktívna poloha v rámci mesta nemohla ujsť pozornosti silných investorov, pričom továreň sa stala nežiaducou prekážkou a v roku 2007 v nej bol úmyselne založený požiar. Napriek tomu, že objekt skladu bol vedený v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (paradoxne továreň pamiatkou nebola) a že celý areál sa nachádza na území pamiatkovej zóny, začali diskusie o jeho nahradení novým polyfunkčným komplexom. Posledné objekty zbúral pred pár rokmi ešte predošlý majiteľ, spoločnosť z portfólia podnikateľského tandemu Krajňák-Kamarás z košického HS Development. Osud tejto industriálnej pamätihodnosti je spečaťený budovaním komplexu „Nová Mýtna“ developerskou spoločnosťou Corwin Capital. K továrni patrí administratívna budova na Radlinského č. 51 z roku 1908, ktorá je kultúrnou pamiatkou a ostala zachovaná.

 

Walterkirschnerova kolónia, Radlinského ul. – Vazovova ul.

Vznikla v roku 1873 prestavbou pôvodných kasární na byty pre robotníkov. Je považovaná za prvú robotnícku kolóniu v meste. Tieto objekty tvorili rozsiahly komplex medzi ulicami Radlinského, Vazovova a Blumentálska až do 80-rokov 20. storočia, kedy boli zbúrané. Išlo o dlhú jednoposchodovú budovu s jednoduchou fasádou. Vo dvore sa nachádzalo šesť pavlačových domov s oblúkovitými vchodmi, drevenými točitými schodiskami a dreveným zábradlím.

 

Železničná stanica Nivy (1882 – 1984), Karadžičova ul.

Staničná budova Bratislava – Nové Mesto z roku 1882 stála na Karadžičovej ulici oproti Ondrejskému cintorínu. Koľaje sem pricházali z Petržalky a popri Steinovom pivovare prechádzali na železničnú stanicu Filiálka. V rokoch 1898 až 1927 sem premávali aj električky. V roku 1959 ju premenovali na Bratislava – Nivy. Budovu stanice zbúrali v roku 1984 pri stavebných úpravách pre predpokladanú rýchlodráhu.


8.4 Bratislavské sídliská

– sú usporiadané chronologicky (od najstarších po najnovšie). Vložený bude mapový výrez s lokalizáciou sídliska.

 

8.4.1 Hromadná bytová výstavba – sídliská bez použitia panelovej technológie

 

1/   1948-1950: sídlisko 500 bytov

je ohraničené ulicami Budovateľská, Súťažná, Kulíškova, Velehradská, Pavlovova, Revúcka, Svätoplukova a Azovská. Administratívne je súčasťou II. bratislavského obvodu. Bolo postavené narýchlo pre mladé rodiny – bez občianskej vybavenosti, ústredného kúrenia, verejného osvetlenia a zelene. Obyvatelia si svojpomocne pomáhali uličnými výbormi. Spoločenský dom Nivy s kinom bol postavený v roku 1951. Dnes patrí medzi sídliská s dobrou kvalitou bývania. Má založenú aj vlastnú internetovú stránku http://www. 500bytov. sk. Jednoposchodový pavlačový dom na Súťažnej ulici č. 1 je starší.

2/   1971-1976: Komisárky (1 392 bytov)

 

8.4.2 Hromadná bytová výstavba – 21 panelových sídlisk

 

1/   1950-1952 a 1955-1962: Krasňany (2 069 bytov)

architekti: Ján Steller, Vojtech Horák, Miloš Gašparec, Karol Ružek
je tvorené … obytnými blokmi a … budovami:

Račianska č. 157, 159 a 161

Cyprichova č. 2-18, 20-22, 24-28, 30-34, 36-40, 42, 44-48, 50-54, 56-60, 62-66, 68-72, 74 MŠ, 76-80, 82-86 a 88-92

Hubeného č. 1-5, 7, 9-13, 15-19 a 21

Hubeného č. 23 gymnázium z r.

Hubeného č. 25 ZŠ z r.

Hubeného č. 2 zdravotné stredisko, 2A obchod, 4-8, 10-14, 16-20, 22-28, 30-32, 34-38, 40-44, 46-50, 52-56 a 58-62

Hlinická č. 1, SOU pôšt a telekomunikácií z r.

Kadnárova č. 1, 3, 5, 11-25, 27-41, 45-59 a 63-67

Kadnárova č. 7, stredná škola knihovnícka z r. 1961

Kadnárova č. 6-10, 12-16, 18-22, 24-28, 30-34, 36-40, 42-46, 48-52, 54-58, 60-64, 66-70, 72-76, 78-82 a 84-88

Horná č. 1, 3 a 5

Hagarova č. 1, 3, 5, 9, 11, 13, 15, 17, 19, 21

Vrbenského č. 1 ZVŠ z r.

Černockého č. 1-5, 7-11 a 13-17

Pekná cesta č. 1-3, 5, 7, 9-11 a 13

Pekná cesta č. 2

zaberá plochu 47,61 ha, z toho zastavaná plocha 6,80 ha. Administratívne je súčasťou III. bratislavského obvodu. Sú najstarším panelovým sídliskom. Bolo však vybudované v dvoch etapách. V prvej etape bola použitá ešte tradičná tehlová, v druhej už panelová technológia. Urbanisticky vychádzalo z povojnovej koncepcie satelitného pásového mesta. Je domovom pre cca 6 500 obyvateľov.

 

2/ 1956-1957: Kukučínova – Škultétyho (387 bytov)

architekti: Georgi Tursunov, Jozef Harvančík, Karel Šafránek, Jaroslav Vítek
je tvorené 7 obytnými blokmi a budovou MŠ:

Škultétyho č. 6

Kukučínova č. 2-4 + Škultétyho č. 10-18

Kukučínova č. 6-14

Moravská č. 1-3

Plzeňská č. 1-3 a č. 5-7

Robotnícka č. 11, budova MŠ z r.

zaberá plochu 2,50 ha, z toho zastavaná plocha 0,58 ha. Administratívne je súčasťou III. bratislavského obvodu. Priestorovo nadviazalo na blokovú zástavbu z 1 pol. 20 storočia. Je domovom pre cca 1 000 obyvateľov. Na prízemí sú priestory pre občiansku vybavenosť. Vnútorný blok je vyhradený pre zeleň a detské ihrisko.

 

3/ 1957-1961: Februárka (1 900 bytov)

architekti: Štefan Svetko, Ondrej Dukát, Václav Houdek, Mária Krukovská, Emil Vician a Štefan Ďurkovič

je tvorené 22 obytnými blokmi a 4 budovami:

Račianska č. 3-7, 9-13, 15-19, 21-25, 61, 63 a 65

J.C.Hronského č. 2-26

Sibírska č. 1-5, 7-19, 53-65

Sibírska č. 69 z r.

Sibírska č. 2, 4, 6, 44, 46-58 a 60-64

Mikovíniho č. 1, pôvodne MŠ a ZŠ – dnes Hotelová akadémia z r. 1958

Mikovíniho č. 3, ZUŠ z r.

Mikovíniho č. 5-7, 9-11, 13-15

Mikovíniho č. 2 z r.

Pionierska č. 8-10

Kyjevská č. 2-4

Piešťanská č. 1-3 a 5-7

zaberá plochu 24,96 ha, z toho zastavaná plocha 3,95 ha. Administratívne je súčasťou III. bratislavského obvodu. Plynulo nadviazalo na staršiu bytovú zástavbu na Ursínyho ulici (Legiodomy, 1923). Je prvým obytným celkom, kde bola použitá technológia liateho betónu. Harmonické rozloženie domov rôznych výšok, primeraná veľkosť sídliskového komplexu, doplnené rozsiahlymi zelenými plochami s umeleckými dielami, vytvárajú z Februárky najlepšie sídlisko svojich čias. Je domovom pre 6 435 obyvateľov. Súčasťou je aj park na Račianskom mýte.

 

4/ 1959-1961: Teplická (450 bytov)

architekti: Georgi Tursunov a Jaroslav Vítek
je tvorené 10 obytnými blokmi a 5 budovami:

Teplická č. 1-5

Teplická č. 5/A z r.

Teplická č. 7, ZŠ z r. 1956-1958

Teplická č. 9-13 a 15-19

Teplická č. 4, krajský školský úrad z r.

Račianska č. 79, 81-85, 87-91, 93, 95 a 97-101

Smikova č. 1

zaberá plochu 10,03 ha, z toho zastavaná plocha 1,80 ha. Administratívne je súčasťou III. bratislavského obvodu. Je navrhnuté rovnobežne s račianskou radiálou, na západe hraničí s vinohradmi a bratislavským lesoparkom. Je domovom pre 1559 obyvateľov.

 

5/ 1959-1963: Ružová dolina (1 110 bytov)

architekti: Ján Steller a Imrich Bárta

Martinčekova č. 2-4, reštaurácia Astra z r. 1962

Martinčekova č. 6-12, 14-20, 22-28, 30 a 32

Ružova dolina č. 27, VÚ-ekonomický dnes správa katastra z r. 1967

Ružova dolina č. 33

Sklenárova č. 1 + Ružova dolina č. 29, SOU obchodné z r. 1965

Sklenárova č. 5, ZUŠ z r.

Sklenárova č. 7, združená stredná škola z r.

Sklenárova č. 9, združená stredná škola dopravná z r.

Sklenárova č. 2-4, ZUŠ z r.

Sklenárova č. 6-12

Sklenárova č. 14-16, ružinovský dom seniorov z r. 1979

Sklenárova č. 18-24, 26-32, 34-40 a 42-48

Priemyselná č. 3-9

Trenčianska č. 58-64

zaberá plochu 19,51 ha, z toho zastavaná plocha 3,04 ha. Administratívne je súčasťou II. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 3600 obyvateľov. Stavebne nadväzuje na staršie obytné súbory na Miletičovej ulici a súbor výškových budov s areálom kúpaliska Delfín. Z východnej strany ho ohraničuje Bajkalská ulica a z juhu zasa Prievozská ulica.

 

6/ 1959-1964: Hostinského (1 340 bytov)

architekt: Ivan Matušík

Kukučínova č. 38 + Hálkova č. 1, nákupné stredisko Slimák z r. 1957-1964

Kukučínova č. 40-42, 44-46, 48-50

Hálkova č. 3, hasičský a požiarny útvar z r.

Riazanská č. 75, ZŠ z r. 1965

Riazanská č. 48-62, 64-66, 68-70 a 72-74

Letná č. 5-7

Čs. parašutistov č. 1, 3-9, 11, 13-19, 21, 23-29 a 31

zaberá plochu 14,14 ha, z toho zastavaná plocha 1,98 ha. Administratívne je súčasťou III. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 3400 obyvateľov. Nadväzuje na severovýchodný rozvoj mesta, na sídliská Februárka a Teplická. Je v susedstve priemyselného areálu býv. Figara (dnes Mondelez Slovakia) a starších obytných kolónií z 1 pol. 20 storočia. Dominantou sa stalo nákupné stredisko Slimák, ktoré v 90-rokoch necitlivo prestavali.

 

7/ 1959-1963: Experimentálka (247 bytov)

architekti: Štefan Svetko, Mária Krukovská, Karol Paluš a Emil Vician

Hečkova č. 1 z r. 1963

Hečkova č. 2-16 z 1963, 18 a č. 20-24 z 1962

Kadnárova č. 94-100, 102, 104, 106 a 108

zaberá plochu 5,27 ha, z toho zastavaná plocha 0,64 ha. Administratívne je súčasťou III. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 900 obyvateľov. Je lokalizované medzi sídliskami Krasňany a Barónka. Z východnej strany ho ohraničuje električková trať do Rače.

 

8/ 1957-1963: Podhradie – „3 vežiaky“ (168 bytov)

architekti: Alois Daříček, Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl

Nábrežie arm. gen. L. Svobodu č. 18 a 20

Žižkova č. 24

zaberá plochu 2,60 ha, z toho zastavaná plocha 0,15 ha. Administratívne je súčasťou I. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 600 obyvateľov. Pôvodná koncepcia sídliska vznikla v rokoch 1957-1958, keď ešte na území Zuckermandlu a Vydrice stála pôvodná uličná zástavba. Úvahy o novej štvrti na hradnom úpätí siahajú už do začiatku 20 storočia. Z pôvodnej zástavby sa malo zachovať iba 21 objektov, z konceptu sídliska sa realizovala napokon iba výstavba 3 vežiakov s obchodom a detským ihriskom.

 

9/ 1959, 1960-1968: Ružinov (14 682 bytov)

architekti: Dušan Kedro, Tibor Gebauer, Štefan Ďurkovič, Ladislav Pinkalský, Iľja Skoček, Ferdinand Konček, Ferdinand Milučký, Karol Ružek, Ľubomír Titl

 

1960-1962: Štrkovec (4 014 bytov)

Stropkovská č. 1-21

Komárnická č. 1-3, 9, 11

Komárnická č. 2-4, 6-8, 10-16, 18-20, 22-24, 32-34, 36-42, 44-46 a 48-50

Moldavská č. 3-15

Moldavská č. 2-4

Smolnícka č. 3

Smolnícka č. 2-10

Solivarská č. 1-9, 11-19 a 21-27

Solivarská č. 2-4

Svidnícka č. 7-13 a 15-21

Svidnícka č. 2-4, 6-14

Tokajícka č. 2-22, 24, 26, 28, 30 a 32

Sabinovská č. 5, 7, 9, 11 a 13

Sabinovská č. 10-12, 14 a 16

Drieňová č. 3, 5, 7, 11, 13-25, 27-31 a 33

Drieňová č. 14, hotel Junior z r. 1982

Haburská č. 1-7, 9-15, 17-23, 25-31 a 33-47

Haburská č. 2, 4 MŠ, 6 MŠ, 8-14 a 16-20

Zálužická č. 1-7, 9-15 a 17-23

Herlianska č. 15, nákupné stredisko z r.

Herlianska č. 2-4, 6, 8-16, 18-26 a 28-36

Medzilaborecká č. 1-9, 11, 15-21, 23-29

Medzilaborecká č. 2-4 MŠ a 6-14

Čaklovská č. 2-4, 6

Sečovská č. 3, sanatórium z r.

Sečovská č. 4-12

Kapušianská č. 3-11

Trebišovská č. 3, nákupné stredisko z r.

Trebišovská č. 5-13 a 15-21

Trebišovská č. 2-4

 

1963-1967: Ostredky (3 883 bytov)

Astronomická č. 1-13

Družicová č. 1-3

Družicová č. 2-10

Obežná č. 2-18

Súhvezdná č. 2-10

Raketová č. 2-14

Uránová č. 1-13

Uránová č. 2

Poludníková č. 1-9

Planét č. 1-15

Planét č. 2-18 a 20

Jesenná č. 2-8

Meteorová č. 1-7

Kozmonautická č. 1-13

Zimná č. 1 a 3

Zimná č. 2-8

Stálicová č. 2, MŠ z r.

Radarová č. 2-16

Mesačná č. 1-15

Mesačná č. 2-8, 10, 12 a 14-20

Sputniková č. 1-7, 15-17, 19-29 a 31-41

Sputniková č. 2-8, 12, 14-18

Tomášikova č. 20, býv. ObNV II z r. 1971

Clementisova č. 10, býv. admin. budova Chemapolu z r. 1972

 

1961-1963: Trávniky (3 616 bytov)

Ružinovská č. 4, zimný štadión z r. 1979

Ružinovská č. 6-12, nemocnica s poliklinikou z r. 1972

Pažítková č. 2 a 4

Bajkalská č. 27

Nezábudková č. 2-12, 14-16, 18-20, 22-24, 26-34 a 36-54

Pivoňková č. 9, MŠ z r.

Pivoňková č. 2, 4 a 6

Rumančeková č. 15

Rumančeková č. 2-20, 22-30, 32-34, 36-38, 40-42 a 44-54

Muškátová č. 2-20, 22-30, 32-34, 36-38, 40-42 a 44-54

Nevädzová č. 2, ZŠ z r., 8, 12 MŠ

Nevädzová č. 3, ZŠ z r. 1959

Ďatelinová č. 1-9

Ďatelinová č. 2-10

Rezedová č. 1, 3, 5, 9, 15-21 a 23

Rezedová č. 2-8 a 10-22, 26, 28

Azalková č. 1

Azalková č. 2, 4, 6 a 8

Šalviová č. 1, 3 a 5

Šalviová č. 26-28, 30-32, 34-36, 38-40 a 42-44

Sedmokrásková č. 4-6 a 8-10

Narcisová č. 1, 3 a 5

Narcisová č. 2-4, 6-8, 10-12, 14-16, 18-20, 38-48 a 50-56

Astrová č. 1 + 58, 3 a 5

Astrová č. 2-8, 10-20, 22-32, 34, 38-42, 46-48, 50-52 a 54-56

 

1963-1968: Pošeň (3 169 bytov)

Seberíniho č. 1, obvodný úrad práce z r.

Seberíniho č. 9, hotel Bratislava z r. 1974

Seberíniho č. 8, 10, 12

Seberíniho č. 14, pošta z r.

Jašíkova č. 1-15

Jašíkova č. 2, budova Kerametalu z r. 1973

Jašíkova č. 6

Andreja Mráza č. 1-3, 5-7 a 9-17

Andreja Mráza č. 2-4, 6-8

Petzvalova č. 2, gymnázium z r.

Kostlivého č. 2-16

Albrechtova č. 1-17

Goláňova č. 1-7

Gregorovej č. 1 a 3

Gregorovej č. 2-14

Martákovej č. 1 a 3

Babuškova č. 1, 3 a 5

Babuškova č. 2, zdravotné stredisko z r.

Exnárova č. 1-15, 17-19, 21-23, 27-41, 43-45 a 47-49

Exnárova č. 2, 4, 6, 8-10, 12-14, 16, 18, 20, 22-24, 26-28

Štefunkova č. 1-23

Chlumeckého č. 1-15

Chlumeckého č. 2-4, GKÚ z r., 10 a 12 CVČ

Šándorova č. 1-3 a 5-7, 9-17

Šándorova č. 2-4, 6-8

Čmelíkova č. 1-17

Bancíkovej č. 1-7, 9

Bancíkovej č. 2

Borodáčova č. 5, 7-19

Borodáčova č. 2, ZŠ z r., 4, 6

Ondrejovova č. 1, 3, 5, 7, 9, 11, 13, 15 a 17

Ondrejovova č. 12-28

Ružinovská č. 28, dom kultúry z r. 1982

 

10/ 1964-1966, 1967-1976: Karlova Ves (5 820 bytov)

Zaberá plochu 90,48 ha, z toho zastavaná plocha činí 13,56 ha. Administratívne je súčasťou IV. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 21 200 obyvateľov.

 

1957-1970: Rovnice (1 516 bytov)

Molecova č. 1

Molecova č. 3, ZUŠ z r.

Janotova č. 3, 5 a 7

Janotova č. 2-10

L. Sáru č. 1, gymnázium z r.

L. Sáru č. 3, MŠ z r. 1970

L. Sáru č. 5-7, 9, 11-15

L. Sáru č. 2-8

Gabčíkova č. 2-6, 8-10, 12, 14-16

Hudecova č. 1

Hudecova č. 2 a 4-6

Jurigovo námestie č. 1-3

Jurigovo námestie č. 2

Nábělkova č. 1

Nábělkova č. 2-8 a 10

Adámiho č. 1-9

Adámiho č. 11, MŠ z r.

Adámiho č. 13-17

Adámiho č. 19-27 a 29-37 z r. 1974

Adámiho č. 2-10, 12-22 + Novackého č. 2-8, 24-26

Novackého č. 1-5

Hodálova č. 1-3

Hodálova č. 2-6 a 8-12

Baníkova č. 3

Baníkova č. 2-6 a 10

Líščie údolie č. 57, poliklinika z r. 1980

Líščie údolie č. 59, 61, 63-79

Segnerova č. 1, 3, 3/A a 5

Segnerova č. 2, 4, 6

Tilgnerova č. 1-15 + Fadruszova č. 6-10

Tilgnerova č. 2-18

Tilgnerova č. 14, ZŠ a gymnázium z r. 1969

Kempelenova č. 1-11 + Fadruszova č. 12-14, 13-17 + Donnerova č. 2-8 + Fadruszova č. 16-20

Kempelenova č. 2, nákupné stredisko z r. 1973

Donnerova č. 1, zdravotné stredisko z r.

Donnerova č. 3-35

Donnerova č. 10, SŠ z r.

Fadruszova č. 1/A, 1-11 + 22-24, 13-25 + 26-30

Pod Rovnicami č. 1, MŠ z r.

Pod Rovnicami č. 3-29

 

1968-1970: Kútiky (2 537 bytov)

Karloveská č. 5-11, 13-19, 21-27, 29-35, 41-45 + Suchohradská č. 2-8 + Silvánska č. 2-6, 47-49 + Brodská č. 1-7 + Silvánska č. 8-10, 51-55 + Brodská č. 2-8 + Silvánska č. 12-16, 57-59 + Levárska č. 1-7 + Silvánska č. 18-20

Karloveská č. 61, ZŠ z r.

Lackova č. 1, 3, 5 a 7

Lackova č. 2, potraviny z r.

Lackova č. 4, klub seniorov z r.

Lackova č. 6

Suchohradská č. 1

Suchohradská č. 3, MŠ z r.

Silvánska č. 1-29 a 31

Levárska č. 9, 11 a 13

Sekulská č. 1, únia slabozrakých z r.

Sekulská č. 3, ZUŠ z r.

Sekulská č. 5 a 7

Kuklovská č. 1, 3, 5, 7, 9-19, 21-31 a 33-39

Pernecká č. 2

Pernecká č. 4, MŠ z r.

Pernecká č. 6

Borská č. 1-7 + Púpavová č. 46-50 + Zohorská č. 2-6

Zohorská č. 1, nákupné stredisko z r. 1972

Zohorská č. 3

Púpavová č. 1-21 a 23-51

Púpavová č. 2-4 + 38-40 + Pustá č. 1-7

Púpavová č. 6-18 + 32-36, 20, 22, 24, 24/A, 26, 28 a 30

 

11/ 1966-1985: Dúbravka (12 000 bytov)

architekti: Imrich Ehrenberger, Iľja Skoček, Ferdinand Konček, Ľubomír Titl

Ľ. Zúbka č. 1-31

Ľ. Zúbka č. 2-4

Ľ. Zúbka č. 8, dom sociálnych služieb z r.

Bullova č. 1-3, 5-7, 9-17, 19-25 + Damborského č. 1

Bullova č. 2, pedagogická akadémia z r.

Damborského č. 3, MŠ z r.

Damborského č. 2-4 a 6-8

Lipského č. 1-3, 5-7, 9-11, 13, 15-17, 19

Lipského č. 2, 4, 6-8

Húščavova č. 1 a 3

Nemčíkova č. 1-3 a 5-7

Bošányho č. 1-19

Bošányho č. 2, detské sanatórium z r.

Bagarova č. 1-3 a 5-7

Bagarova č. 2-4, 6-8, 10-12, 14-16, 18, 20, 22, 24 a 26-32

Beňovského č. 6, 8 a 10-16

Batkova č. 1-3, 5-7 a 9-11

Batkova č. 2, ZŠ a gymnázium z r.

Bazovského č. 1-19

Bazovského č. 2

Bazovského č. 4, rehabilitačné stredisko z r.

Bazovského č. 6, MŠ z r.

Bazovského č. 8-16 a 18-26

Landauova č. 2-24 a 26-38

Bilíkova č. 1 a 3-15

Bilíkova č. 2-14, 16, 18, 20, 22, 26-32

Bilíkova č. 24, gymnázium z r.

Bilíkova č. 34, ZŠ z r.

Červenákova č. 1-9 a 11-19

Červenákova č. 2-10 a 12

Violy Valachovej č. 1 a 3

Violy Valachovej č. 2-10

Janka Alexyho č. 1 a 3

kpt. Rašu č. 1-21 a 23-39

kpt. Rašu č. 2, SČK z r.

kpt. Rašu č. 4-8, 10-14

Ušiakova č. 1, MŠ z r.

Ušiakova č. 2-8 a 10-16

Lysákova č. 2-8, 10-16 a 18-24

Saratovská č. 3/A

Saratovská č. 1-3, 5-7

Saratovská č. 13, OC Saratov z r.

Saratovská č. 15, 17 a 19

Saratovská č. 2/A, Dom kultúry z r.

Saratovská č. 2-4, 6-10, 12 a 14-18

Saratovská č. 22/A, ubytovňa z r.

Saratovská č. 24, zdravotné stredisko z r.

Drobného č. 1-7, 9-15, 17-19 + Sekurisova č. 1-3, 21, 23 a 25

Drobného č. 2-6, 8-14, 16-20, 22 a 24

Sekurisova č. 5-9, 11-17 a 19-25

Sekurisova č. 2-6, 8

Sekurisova č. 10, MŠ z r.

Sekurisova č. 12, knižnica z r.

Sekurisova č. 14 z 1973

Nejedlého č. 1-17, 19-39 a 41-49

Nejedlého č. 2, 4, 6

Nejedlého č. 8, ZŠ z r.

Nejedlého č. 10, 12 a 14

M.Sch.Trnavského č. 1, okresné riaditeľstvo polície V. z r.

M.Sch.Trnavského č. 1/A, inštitút verejnej správy z r.

M.Sch.Trnavského č. 2, sobášna sieň z r.

M.Sch.Trnavského č. 4, dom služieb z r.

M.Sch.Trnavského č. 6/A

M.Sch.Trnavského č. 8, zdravotné stredisko z r.

M.Sch.Trnavského č. 10, 12, 14, 18, 20 a 22

Klimkovičova č. 1-7, 9-13

Klimkovičova č. 2-4

Bujnákova č. 1-11 a 13-23

Sokolíkova č. 1-11 + Hanulova č. 4-8 a 13-23

Sokolíkova č. 2, ZŠ z r.

Švantnerova č. 3-7 a 9-13

Švantnerova č. 2, potraviny z r.

Hanulova č. 1, 3, 5, 7, 9 a 11

Hanulova č. 5/B, ministerstvo školstva SR z r.

Hanulova č. 13-33 z r. 1974-1979

Bezekova č. 2-20 z r. 1974-1979

Kudlákova č. 1 + Hanulova č. 2 a 3-5

Kudlákova č. 7, sanatórium z r.

Kudlákova č. 2 a 4

Galbavého č. 1, MŠ z r.

Galbavého č. 3/A-5, 7-11 a 13-17

Galbavého č. 2

Považanova č. 1, 3

Považanova č. 5, MŠ z r.

Považanova č. 2, 4

Talichova č. 1-15 + Juraja Hronca č. 50-52, 17-31 + Juraja Hronca č. 54-56, 33-43 + Juraja Hronca č. 58-60, 45-51 + Juraja Hronca č. 62-64

Talichova č. 2, 4-8, 10-12

Juraja Hronca č. 5-11, 13-23, 25-33

Juraja Hronca č. 2-12, 14-16, 18, 20-36, 38-48

Chrobákova č. 3-19, 21-37 a 39-41

Chrobákova č. 2-6, 8-12, 14-28 a 30-32

Plachého č. 1-11 a 13-31/A

Koprivnická č. 38 a 40

Pekníkova č. 2, CVČ z r.

Pekníkova č. 4

Pekníkova č. 6, British International School

Pekníkova č. 1-19

Repašského č. 1-3, 5

Repašského č. 2-12, 14-16, 18 a 20

Karola Adlera č. 1, 3 a 7-15

Karola Adlera č. 5, SPŠ-elektrotechnická z r.

Karola Adlera č. 2-12, 14-24 a 26-36

Fedákova č. 1 a 3

Fedákova č. 5, dom seniorov z r.

Fedákova č. 2-4, 6-8, 10-12, 14-20, 22-32 a 34-42

Gallayova č. 1-9, 11, 13-25, 27-37 a 39-49

Gallayova č. 2-10

Ožvoldíkova č. 1-11 a 13

Ožvoldíkova č. 15, MŠ z r.

Ožvoldíkova č. 2, 4, 6, 8, 10 a 12

Tranovského č. 25-31, 33-35, 37-39 a 41-43

Tranovského č. 2-12, 14-16, 18-20, 22-24, 26-32 a 34-38

Cabanova č. 1-9, 11-13, 15-17, 19-31, 33-35

Cabanova č. 2-4, 6-8, 10-12, 14-20, 22-26, 28-30, 32-34, 36-42

Cabanova č. 44, MŠ z r.

Homolova č. 1-11, 13-15, 17-19, 21-37, 39-43

Homolova č. 2, COOP Jednota z r.

Homolova č. 4, 6 a 8

zaberá plochu 179,31 ha, z toho zastavaná plocha činí 29,93 ha. Administratívne je súčasťou IV. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 40 000 obyvateľov.

 

1970-1971: Záluhy (731 bytov)

 

1973: Podvornice

 

12/ 1960-1969: Barónka (1 428 bytov)

architekti: Jozef Slíž, Jozef Chovanec

Plickova č. 1, 3-7, 9 a 11

Plickova č. 2-12, 14

Plickova č. 16, 18, areál MŠ a ZŠ z r. 1976

Novohorská č. 2-10, 12-20, 22-30 a 32-42

Sadmelijská č. 3 a 5

Úžiny č. 1 a 3

Barónka č. 17, MŠ z r.

Kubačova č. 1-11 a 13-17, 19 a 21

Kafendova č. 2-6, 8-18, 20-30

Mudrochova č. 1-11, 13 a 15

Mudrochova č. 2

Jurkovičova č. 1 a 3

zaberá plochu 16,41 ha, z toho zastavaná plocha 2,78 ha. Administratívne je súčasťou III. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 5000 obyvateľov. Nadväzuje na severovýchodný rozvoj mesta a asanácia pôvodnej zástavby Rače nebola taká masívna ako pri HBV v ďalších rokoch. Občianska vybavenosť je situovaná do stredu sídliska.

 

13/ 1967-1983: Kramáre (1 157 bytov)

architekti: Stavoprojekt

Cádrová č. 23, ZŠ z r. 1961

Stromová č. 1, 9-13, 15-17, 19-21 a 23-25

Stromová č. 18, Dom kultúry z r. 1959

Stromová č. 24

Limbová č. 5, nemocnica s poliklinikou z r. 1967, 1979

Olivová č. 1-15, 31 a 51

Olivová č. 2-68

Vlárska č. 3-7, 9, 11 a 13

Vlárska č. 2-10, 12-20, 22-32, 34-46 a 48

Rozvodná č. 1-3, 5-7, 9-11, 13-15, 17-19 a 25

Klenová č. 14-16, 18-20, 22-24 a 26-28

Višňová č. 1-5, 7, 9-13, 15-19 a 21

Višňová č. 2-6, 8-12, 14, 16 a 18 MŠ

Na Revíne č. 9-13, 15, 17, 19 a 21

Bárdošova č. 3-11, 13-15, 17-19, 21-25, 27 a 33

Bárdošova č. 2, 4-6 a 12

Ambrova č. 1-23, 25-35 a 37

Ambrova č. 2-24 a 26-34

L. Dérera č. 2, 4, 6, 8 a 10

Guothova č. 1-3, 5-7, 9-11, 13-15 a 17-19

Ladzianskeho č. 8, 10 a 12

Jahodová č. 15, 17, 19 a 21-23

Ďurgalova č. 2-4, 8-10, 12, 14 a 16

Jelšová č. 3, 5, 9, 11 a 13

Jelšová č. 10, 12 a 14

Uhrova č. 1

zaberá plochu 29,64 ha, z toho zastavaná plocha 4,37 ha. Administratívne je súčasťou III. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 4000 obyvateľov. Je osadené na okraji CHKO Malé Karpaty. Hlavnou osou je Stromová ulica s vyššou občianskou vybavenosťou. HBV sa realizovala postupne formou radových a bodových domov vsadených do štruktúry rodinných domov.

 

14/ 1974-1988: Lamač (4 606 bytov)

architekti: Vojtech Vrtílek, Danica Martinová, Jozef Mravec

Hodonínska č. 1, obchodný dom z r. 1988

Studenohorská č. 1-3, 5-7, 9-11, 13-15, 17-19, 21-23, 25-27, 29-31, 33-35, 37-39, 41-43, 45-47, 49-51, 53-55, 57-59, 61-63, 65-67, 69-71, 73-75, 77-79, 81-83, 85-87 a 89-91

Studenohorská č. 2-4, 6-8, 10-12, 14-16, 18-20, 22-24, 26-28, 30-32, 34-36, 38-40, 42-44, 46-48, 50-52 a 54-56

Heyrovského č. 11 a 13

Heyrovského č. 2 ZŠ, 4 MŠ z r. 1974, 6, 8, 10, 12, 14 a 16

Bakošova č. 2-4, 6-8, 10-12, 14-16, 18-20, 22-24, 26-28, 30-32, 34-36, 38-40 a 42-44

zaberá plochu 34,44 ha, z toho zastavaná plocha 4,58 ha. Administratívne je súčasťou IV. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 9600 obyvateľov.

 

15/ 1973-1981: Dolné hony (5 700 bytov)

architekti: Štefan Štempák, Ivan Marko, Pavol Rapant

Vážska č. 1-23

Žitavská č. 1, ZŠ

Žitavská č. 2-6, 8-22

Čiernovodská č. 1-23

Hnilecká č. 1-9, 11-21

Hnilecká č. 2, MŠ z r.

Bebravská č. 2-18, 20-32

Slatinská č. 2-20, 22-36

Čiližská č. 2-4, 6-26, 28-42

Toryská č. 1-5, 7-27

Toryská č. 2-18, 22-46

Toryská č. 48, pošta z r. 1981

Toplianská č. 5, MŠ z r.

Toplianská č. 2-22 a 24-30

Bodvianská 1-21

Rajčianska č. 3, ZŠ z r.

Rajčianska č. 2-6, 8-28, 32-46

Bodrocká č. 3-9, 11-25

Bodrocká č. 2-22, 24-36 a 38-42

Hronská č. 3, gymnázium z r.

Latorická č. 1-25, 27-41

Latorická č. 2-4, MŠ z r. 1982

Latorická č. 8-18

Hornádska č. 2-4, 6, 4-30

Hronská č. 2-30

Dudvážska, OC Hron z r. 1983

Dudvážska č. 7-23 a 25-39

Dudvážska č. 8-12 a 14-24

zaberá plochu 94,55 ha, z toho zastavaná plocha 13,64 ha. Administratívne je súčasťou II. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 19000 obyvateľov. Je situované medzi pôvodnými obcami Podunajské Biskupice a Vrakuňa.

 

16/ 1973-1979: Medzi jarkami (1 570 bytov)

architekti: Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič

Stavbárska č. 34-42 z r. 1972

Bieloruská, obchodné stredisko z r. 1976

Bieloruská č. 7-13, 15, 17-25, 27 a 29-35

Bieloruská č. 2-8, 10-20, 22-32, 34-44, 46-56 a 58-64

Lotyšská č. 2-8, 10-16, 18-24, 26-32, 34-40, 42-46, 48-52 a 54

Estónska č. 7

Estónska č. 2-6, 8-14, 16-22, 24-30, 32-38, 40-46 a 48-50

zaberá plochu 28,30 ha, z toho zastavaná plocha 3,42 ha. Administratívne je súčasťou II. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 5800 obyvateľov.

 

17/ 1975-1987: Starý Ružinov (1 350 bytov)

architekti: Boris Džadoň, Štefan Svetko

Záhradnícka č. 151 z r. 1957

Záhradnícka č. 153 z r. 1976

Bajkalská č. 20, ZŠ z r. 1958

Jegého č. 3-7 a 9-23

Jegého č. 2, krytá telocvičňa z r. 1960

Palkovičova č. 1-3, 5-9, 11-15

Palkovičova č. 2-4, 6, 8, 10-12, 14-16 a 18

Bajzova č. 1-3, 5-7 a 9-15

Bajzova č. 2, 4-8 a 10-14

Líščie Nivy č. 2-6 a 8-12

Ondavská č. 2-4, 6-8 a 10-14

Prešovská č. 11, MŠ z r. 1983

Prešovská č. 28, MŠ z r.

Prešovská č. 30 a 32

zaberá plochu 16,52 ha, z toho zastavaná plocha 2,58 ha. Administratívne je súčasťou II. bratislavského obvodu. Je domovom pre 4988 obyvateľov. Počiatky návrhu sídliska spadajú do roku 1975, keď na jeho území existovali ešte zvyšky pôvodnej zástavby Ružinova.

 

18/ 1977-1983: Záhumenice (1 750 bytov)

architekti: Ivan Marko, Marta Kropiláková, Pavol Rapant

Tbiliská č. 1-3, 5-7, 9-13, 15-21, 23-25 a 27-29

Tbiliská č. 2, MŠ z r.

Tbiliská č. 4, ZŠ z r.

Tbiliská č. 6, zdravotné stredisko z r. 1985

Gelnická č. 1, 3-5, 7 a 11

Gelnická č. 2-4, 6-8, 10-14, 16-24, 26-28 a 34 MŠ

Závadská č. 1-3 a 5-7

Závadská č. 2-8, 10-12, 14-16, 18-20 a 22

Rustaveliho č. 1-5

Rustaveliho č. 8, nákupné stredisko z r. 1983

Rustaveliho č. 10 a 12-16

Cígeľská č. 2-4, 6-8, 10-12 a 14-18

zaberá plochu 21,10 ha, z toho zastavaná plocha 3,41 ha. Administratívne je súčasťou III. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 6000 obyvateľov.

 

19/ 1967-1971, 1973-1980: Petržalka (49 829 bytov)

architekti: Stanislav Talaš, Jozef Chovanec

zaberá plochu 911,05 ha, z toho zastavaná plocha 73,77 ha. Administratívne je súčasťou V. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 158000 obyvateľov.

 

1973-1982: Háje

 

1979-1985: Lúky

 

1983-1988: Dvory

 

20/ 1982-1989: Devínska Nová Ves (3 200 bytov)

architekti: Peter Jančo, Pavol Mrázek, Ildikó Leontievová

 

1982: Stred

Istrijská č. 8-18 + Uhrovecká č. 2-6

Uhrovecká č. 8-12 + Kalištná č. 1-11

Kalištná č. 13-21 + Novoveská č. 10-18

Istrijská č. 20, lekáreň z r.

Istrijská č. 22, ZUŠ z r.

Istrijská č. 26, pošta z r.

 

1988: Kostolné

Ivana Bukovčana č. 1, ZŠ z r.

Ivana Bukovčana č. 3, ZŠ z r.

Ivana Bukovčana č. 5-7, 9-11 a 13

Ivana Bukovčana č. 2-8 + Milana Marečka č.9, 10-18 + Milana Marečka č. 18-22, 20-26, 28-30 + Jána Poničana č. 13-15

Milana Marečka č. 1-7

Milana Marečka č. 2-14

Milana Marečka č. 16, MŠ z r.

Jána Poničana č. 1-3, 5-7 a 9-11

Eisnerova č. 1, obchodné stredisko z r.

Eisnerova č. 3-7, 9-21 a 25

 

1989: Podhorské

Pavla Horova č. 1-7, 9-11, 13-23

Pavla Horova č. 3, MŠ z r.

Pavla Horova č. 10-12

Pavla Horova č. 14, zdravotné stredisko z r.

Pavla Horova č. 16, ZŠ z r.

Pavla Horova č. 18-20, 22-24 a 26-28

Jána Smreka č. 1-3, 5-7, 9-11

Jána Smreka č. 2-4 + Eisnerova č. 38-44

Jána Smreka č. 8, MŠ z r.

Jána Smreka č. 10-12, 14-18, 20-22, 24-26 + Štefana Králika č. 2-4

Štefana Králika č. 1, 1/A-5

Štefana Králika č. 6-12, 14-20

zaberá plochu 44,27 ha, z toho zastavaná plocha 7,19 ha. Administratívne je súčasťou IV. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 11000 obyvateľov. Je realizované v troch samostatných obytných celkoch: Stred, Kostolné a Podhorské v pôvodnej vidieckej zástavbe, ktorá bola čiastočne asanovaná.

 

21/ 1979-1995: Dlhé Diely (5 300 bytov)

architekti: Jozef Slíž, Eva Grébertová, Vladimír Ščepán, Vladimír Zigo, Ján Mišík, Daniela Baxová

Hany Meličkovej č. 1-15, 17-19 a 21-25

Hany Meličkovej č. 2-18 a 20-28 + Tománkova č. 1-3 + Kolískova č. 2-12

Tománkova č. 2-6 + Jána Stanislava č. 2-8 + Majerníkova č. 2-6

Jána Stanislava č. 1-11 + Ľ. Fullu č. 4-10, 15-27, 29-37 a 39-55

Jána Stanislava č. 13, MŠ z r.

Ľ. Fullu č. 1 BILLA z r.

Ľ. Fullu č. 3-7, 9-11 + Pribišova č. 10-12, 13-15, 17-21, 23-27 + Beniakova č. 1-3

Ľ. Fullu č. 10, 12, 14-22, 24-38, 40-60 a 62

Beniakova č. 5-5/A

Beniakova č. 2-12 a 14-34

Nad lúčkami č. 27-43 a 45-55

Veternicová č. 1-19 a 21-33

Veternicová č. 8-10, 12-18

Veternicová č. 20, ZŠ z r.

Veternicová č. 22-24

Hlaváčiková č. 1-13 a 15-33

Hlaváčiková č. 2-4, 6-14, 16-22 a 24-28

Majerníkova č. 3-9 + Matejkova č. 2-18

Majerníkova č. 11, MŠ z r.

Majerníkova č. 8-12 + Pribišova č. 1-19, 14-34, 34/A, 36/A a 38-58

Majerníkova č. 60 ZŠ z r.

Majerníkova č. 62 ZŠ z r.

Pribišova č. 21-45 a 47

Pribišova č. 2-4 a 6-8

Matejkova č. 20

Jamnického č. 2-4, 6-8, 10-12 a 16-18

zaberá plochu 61,62 ha, z toho zastavaná plocha 10, 79 ha. Administratívne je súčasťou IV. bratislavského obvodu. Je domovom pre cca 17000 obyvateľov. Z východnej strany bezprostredne hraničí so sídliskom Karlova Ves.


8.5 Bratislavskí rodáci

V Bratislave sa narodili viaceré významné osobnosti, medzi nimi aj nositeľ Nobelovej ceny.

 

Johann Nepomuk Hummel, hudobný skladateľ (14.11.1778  Bratislava – 17.10.1837 Weimar)

bol rakúsky hudobný skladateľ, klavírista, dirigent a hudobný pedagóg. Bol synom divadelného kapelníka. Jeho hudba je príznačná pre prechodné obdobie medzi klasicismom a romantizmom. Narodil sa v dome na Klobučníckej ulici, v ktorom Hummelovci žili v podnájme a ktorý bol v roku 1910 zbúraný a nahradený dnešným obytným domom. Vo dvore dnešného obytného domu na Klobučníckej ulici č. 2 sa nachádza malý renesančný dom, ktorý je nesprávne považovaný a interpretovaný za jeho rodný dom. Je v ňom zriadené múzeum (od r. 1937) s kolekciou hudobných nástrojov a ukážkami notových záznamov jeho diel. Preslávil sa brilantnou hrou a improvizáciou. Okrem početných skladieb pre klavír (sonáty, variácie, rondá, fantázie a klavírne koncerty), písal aj komorné skladby, opery, kantáty a omše. Jeho 130 skladieb sa vyznačuje skôr virtuóznou bravúrou a hravosťou ako citovou hĺbkou. Jeho škola klavírnej hry (1828) ako jedna z prvých metodicky uplatňuje racionálny prstoklad. K jeho žiakom patrili Carl Czerny, A. Henselt, Ferdinand Hiller, S. Thalber a Adolf von Henselt. V roku 1978 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Starom meste, pričom v rokoch 1879-1945 niesla pomenovanie Hummelova ulica aj dnešná Nedbalova ulica.

 

Johann Andreas Segner, fyzik –  Segnerovo koleso  (9.10.1704 Bratislava – 5.10.1777 Halle)

bol nemecký fyzik, lekár, astronóm, botanik, matematik a vynálezca. Bol synom výbercu daní a správcu mestskej pokladne – evanjelika Johanna Michaela von Segner zo Svätého Jura a jeho manželky Marie Sophie. Jeho rodný dom – Segnerova kúria stojí na Michalskej ulici číslo 7. Jeho najznámejší objav vošiel trvalo do dejín fyziky pod názvom Segnerovo koleso. Spočíva v účinku reakcie vodného prúdu vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá má v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien zahnutých v jednom smere. Voda vytekajúca ramenami rozkrúti pôsobením reaktívnej sily celú nádobu v opačnom smere, ako vyteká. Tento objav sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a rakiet. Jeho princíp preštudoval a doplnil L. Euler. V roku 1969 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Karlovej Vsi, pričom v rokoch 1879-1945 niesla pomenovanie Segnerova ulica aj dnešná Olejkárska ulica.

 

Stephan Ladislaus Endlicher, botanik (24.6.1804 Bratislava – 28.3.1849 Wien)

bol rakúsky botanik, riaditeľ botanickej záhrady vo Viedni. Zaoberal sa aj medicínou, orientalistikou a filológiou (sinológ, japanológ). Ako prvý popísal stromy rodu Sequioa. V roku 1847 presadil s Jozefom von Hammer-Purgstall založenie cisárskej Akadémie vied (neskôr Österreichische Akademie der Wissenschaften, ÖAW). V rokoch 1879-1945 nieslo pomenovanie Endlicherova ulica dnešné Americké námestie.

 

Franz Schmidt, hudobný skladateľ (22.12.1874 Bratislava – 11.2.1939 Wien)

bol rakúsky skladateľ a pedagóg. V roku 1888 sa presťahoval do Viedne. Študoval klavír u Teodora Leszetyckieho. Narodil sa v dome na Uršulínskej ulici, ktorý už nestojí. V dome postavenom na jeho mieste je umiestnená pamätná tabuľa. Životným dielom skladateľa je oratórium Kniha siedmych pečatí na slová poslednej knihy Nového zákona Zjavenie svätého Jána v nemeckom preklade Martina Luthera. Texty si vybral a upravil sám skladateľ.

 

Viktor Oskar Tilgner, sochár (25.10.1844 Bratislava – 16.4.1896 Viedeň)

bol sochár a portrétista nemeckej národnosti, pôsobiaci v Rakúsku. Je hlavným predstaviteľom neobaroka v plastikách na viedenskej okružnej triede, autorom sochy Wolfganga Amadea Mozarta v Burggarten. Táto socha je považovaná za najvýznamnejšie dielo Viktora Tilgnera. Je aj autorom Ganymedovej fontány pred budovou SND (1888). V roku 1969 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Karlovej Vsi, pričom v rokoch 1899-1945 niesla pomenovanie Tilgnerova ulica aj dnešná Ferienčíkova ulica.

 

Ján Albrecht,  muzikológ (7.1.1919  Bratislava – 20.11.1996 Bratislava)

bol slovenský estetik, muzikológ, hudobník – violista, organizátor kultúrneho života, hudobný pedagóg, prekladateľ. Pedagóg na Univerzite Komenského v Bratislave, na bratislavskom konzervatóriu a na VŠMU. Narodil sa v dome na Lodnej ulici č. 12, ktorý už nestojí. Po II. svetovej vojne žila rodina Albrechtovcov v dome na Kapitulskej ulici č. 1. Po jeho otcovi – hudobnom skladateľovi Alexandrovi Albrechtovi je od roku 1965 pomenovaná ulica v Ružinove.

 

Alojz Riegele, sochár (8.2.1879 Bratislava – 14.2.1940 Bratislava)

sochár, maliar, portrétista. Je autorom Justiho pomníka v bratislavskom Horskom parku (1907) a pomníka padlým v prvej svetovej vojne v Bratislave na ulici Francúzskych partizánov (1920). Je pochovaný na Ondrejskom cintoríne. Po roku 1989 pomenovanali ulicu medzi hotelmi Danube a Devín na Riegeleho.

 

János Fadrusz, sochár (2.9.1858 Bratislava – 25.10.1903 Budapešť)

bol maďarský sochár. Jeho zameraním bol pomníkový smer. Narodil sa na Zámockej ulici v Pálffyho dvore, v chudobných pomeroch. Najznámejším dielom je súsošie Márie Terézie na Korunovačnom pahorku (1897). V roku 1921 bolo ako nežiadúce ostránené. V roku 1969 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Karlovej Vsi, pričom v rokoch 1920-1945 niesla pomenovanie Fadruszova ulica aj dnešná Múzejná ulica.

 

Arthur Fleischmann, sochár (5.6.1896 Bratislava – 2.3.1990 Tenerife)

bol bratislavský rodák židovského pôvodu. Svetoznámy sochár a vyštudovaný doktor medicíny. Vyrastal v meštianskom dome na Bielej ulici č. 6, ktorý kúpila jeho matka v roku 1917. V začiatkoch pôsobil vo Viedni. Pracoval s netradičnými materiálmi a postupne si jeho dielo získalo svetový ohlas. Okrem iných aktivít, bol aj dvorným portrétistom pápežov. Veľkú časť života prežil v Londýne. Od roku 2002 je otvorené v dome na Bielej ulici múzeum Arthura Fleischmanna. Expozície múzea sú na 1. poschodí domu. Na priečelí domu je pamätná tabuľa.

 

Philipp Lenard, fyzik (7.6.1886 Bratislava – 20.5.1947 Messelhausen, Nemecko)

bol nemecký fyzik. Pochádzal z rodiny obchodníka s vínom, ktorý sa prisťahoval do Bratislavy z Badenu v Tirolsku. Zaoberal sa hlavne fotoelektrickým javom a katódovými lúčmi. Medzi prvými skúmal prechod katódových lúčov cez tenké kovové doštičky. Na tento účel skonštruoval špeciálnu katódovú trubicu s malým otvorom (tzv. Lenardovo okienko), čo umožnilo nielen preskúmať vlastnosti katódových lúčov, ale tiež odseparovať elektróny a stanoviť ich hmotnosť. Za práce o katódových lúčoch dostal Philipp Lenard v roku 1905 Nobelovu cenu za fyziku. Angažoval sa tiež ako člen NSDAP. V roku 1990 bola v Petržalke premenovaná Fierlingerova ulica na Lenardovu.

 

Wolfgang Kempelen, vynálezca – šachový automat (23.1.1734 Bratislava – 26.3.1804 Wien)

bol polytechnik a vynálezca nemeckej národnosti. Narodil sa v Bratislave na rohu ulíc Dunajská a Klemensova, v rodine radcu Engelbrechta von Kempelen a Anny Terézie Spindlerovej, dcéry bývalého richtára Bratislavy. Ako dvadsaťpäťročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. Pre Bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie. V tieni týchto veľkých objavov čiastočne zostali vynálezy významné pre prax: prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov. V roku 1969 dostala po ňom pomenovanie aj ulica v Karlovej Vsi, pričom v rokoch 1879-1945 niesla pomenovanie Kempelenova ulica aj dnešná Klemensova ulica.

 

Ignác Feigler st., staviteľská dynastia Feiglerovcov (19.4.1791 Bratislava – 12.2.1847 Bratislava)

Ignác Feigler ml., staviteľská dynastia Feiglerovcov (20.11.1820 Bratislava – 16.11.1894 Bratislava)

Alexander Feigler, staviteľská dynastia Feiglerovcov (26.2.1856 – 6.6.1932)

Feiglerovci boli mimoriadne úspešná bratislavská staviteľská rodina, ktorá výraznou mierou prispela k architektonickému stvárneniu nášho mesta . Medzi ich najprestížnejšie diela patrí kaštieľ v Rusovciach (1843), ktorý je najstarším neogotickým kaštieľom v Uhorsku. Žiaľ – mnohé z ich stavieb, ktoré tvorili nezmazateľný kolorit mesta, sú už len minulosťou. Históriu staviteľského rodu začal písať v roku 1734 najstarší – Franz Feigler. Narodil sa v kamenárskej rodine v Devíne. Vyučil sa murárskemu remeslu a začínal u majstra Franza Römischa ako predák. V roku 1791 sa mu na Schlossbergu (Zámockom vrchu) narodil syn Ignác. Tvorba Ignáca Feiglera st. spadá prevažne do duchu klasicizmu. K jeho najvýznamnejším dielam patrí kostol sv. Ladislava so špitálom a budova stanice konskej železnice. Je aj autorom 4 obytných nájomných domov na nábreží Dunaja, pričom tretie poschodie pristaval už jeho syn. Tieto nájomné domy žiaľ zbúrali v 60-rokoch 20 stor. Jeho syn Ignác Feigler ml. žil až do svojej smrti v dome na Konventnej ulici, ktorý si sám navrhol a postavil. Uprednostňoval prvky romantizmu, neskôr už prvky eklektizmu. K jeho najvýznamnejším stavbám patrí Palugyayov palác, budova krajinskej nemocnice na Mickiewiczovej ulici, sakrálne stavby na Ondrejskom cintoríne, synagóga na Zámockej ulici, či budova hlavnej železničnej stanice. Feiglerovci vniesli aj novinku v bývaní – mestské obytné nájomné domy, ktoré realizovali vo viacerých uliciach v meste: Zochova, Nám. SNP, Štefánikova, Palisády, či na Nám. Ľ. Štúra. Pochovaní sú na Ondrejskom cintoríne. Dom Alexandra Feiglera ešte nájdeme na Nám. 1. mája, žiaľ je pripravený na demoláciu. Pritom jeho interiér patril vo svojej dobe k najprepychovejším v meste. Je autorom viacerých industriálnych stavieb v meste – Dynamit-Nobel, Kablo, Cvernovka, Ludwigov mlyn s neorenesančným palácom.


8.6 Bratislavské naj

nájdete tu rôzne kuriozity, prvenstvá, maximá, či minimá týkajúce sa Bratislavy.

najpočetnejšia národnostná skupina je slovenská 91,39 %, nasleduje maďarská 3,84 % (2001)

nemecká 41,92 %, maďarská 40,53 % a slovenská 14,92 % (1910)

najstarší plán Bratislavy s parceláciou pochádza z roku 1765 (tzv. Marquartov plán), rok 1765 je len rokom prekreslenia, plán zachytával stav z 1 pol. 15 stor.

najvyššia nameraná teplota bola 39,4 ° C  v roku 2013

najnižšia nameraná teplota bola  -36 ° C  v roku 1929

najvyššia nameraná hladina Dunaja bola 991 cm v roku 2002 s prietokom 10 370 m3 /s

najnižšia nameraná hladina Dunaja bola 25 cm v roku 1985 s prietokom 820 m3 /s

najstarším verejným mestským  parkom je Sad Janka Kráľa (1775)

Bratislava – hlavné mesto Uhorska 1536-1783

najväčšie škody počas II. svetovej vojny utrpel závod Apollo v celkovej škode 386 miliónov povojnových korún

najstaršou fontánou je renesančná Rolandova fontána na Hlavnom námestí (1572)

prvou stavbou 20 storočia je budova bývalého sirotinca na Hlbokej ceste (1900)

najdlhšou ulicou je Devínska cesta 6 849 m

prvou výškovou budovou je obytno-obchodný dom Manderla (1935, 45 m)

prvý veľkorozmerný panelový dom stojí  na Kmeťovom námestí (1955, 5 posch.)

prvé terasové domy postavili na Tajovského ulici (1970-1972)

najvyššou budovou je Národná banka Slovenska 111,6 m (2002, 33 posch.)

najstarším stojacim kostolom je Františkánsky (1297)

prvý semafor na križovatke Obchodnej a Poštovej ul. (28.6.1949)

prvá mimoúrovňová križovatka na Bajkalskej ul.  (1965-1966)

prvý podchod pre peších na Trnavskom mýte (1.9.1975)

najstarším hotelom je Carlton  (1750, prestavba a zjednotenie v roku 1925-1929 podľa M.M. Harminca z pôvodných menších budov)

prvým panelovým hotelom je Bratislava (1973-1974)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.