DOPRAVA

DOPRAVA

5. DOPRAVA V BRATISLAVE


5.1 Dopravné kuriozity

prvá električková trať bola otvorená 27.8.1895. Bratislava bolo prvé mesto s elektrickou koľajovou dopravou na európskom kontinente. Rozchod koľajníc je 1 000 mm.

linka A: Hotel Medveď (bývalý Kriváň) – Vitézova v dĺžke 3,125 km

prvý trolejbus začal premávať 19.7.1909 na trati Pražská – Železná studnička. Zanikla v roku 1915. Obnovená bola až 31.7.1941 na linke M.

linka M: SND – Karadžičova – Legionárska – Hlavná stanica

prvý autobus začal premávať 10.5.1927 na linke M.

linka M: SND – Nivy

najdlhšou linkou je autobusová linka č. 92 v dĺžke 52,1 km (Devínska Nová Ves, VW – Petržalka, vozovňa)

najstaršia budova železničnej stanice je budova konskej železnice na Krížnej ul. č. 33 z r. 1836-1840

prvý parný vlak prišiel 20.8.1848 (budova prvej parnej železničnej stanice na Šancovej ul. č. 1)

posledný parný vlak odišiel zo stanice Filiálka 17.10.1980 o 7:30

medzimestská autobusová doprava autobusová stanica Nivy bola budovaná v r. 1975-1983, predtým autobusová doprava vychádzala z priestoru obytného komplexu Avion na Americkom námestí.

prvým letiskom bola trávnatá plocha vo Vajnoroch od r. 1923


5.2 Električková doprava v Bratislave

Autor: Andrew Shadura – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=44724126
chronológia zavedenia liniek do premávky: prečíslovanie ⇒ 1.1.1944
Pozn.:  tučným písmom sú označené linky premávajúce dodnes

5.3. Trolejbusová doprava v Bratislave

6821_201_komarovska

Autor: Linie29 – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=39128164
chronológia zavedenia liniek do premávky: prečíslovanie ⇒ 1.4.1944, resp. ⇒ 2.1.1980 /pridanie číslice 2/ a ⇒ 23.12.1999
Pozn.:  tučným písmom sú označené linky premávajúce dodnes

5.4 Autobusová doprava v Bratislave

Autor: Kevin.B – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=19034960
chronológia zavedenia liniek do premávky: prečíslovanie ⇒ 1.1.1953
Pozn.:  tučným písmom sú označené linky premávajúce až do prečíslovania liniek podľa "oblastného" označovania v r. 1997

30.6.1997 sa začalo s prečíslovaním liniek MHD do systému oblastného označovania, čo však mnohí považovali za úplne zbytočné.

len dve linky 29 a 39 sa úspešne vyhli prečíslovaniu v rámci systému oblastného označenia


5.4 Vozidlá DPMB: / stav k 1.11.2018

pravidelná aktualizácia: vždy k prvému dňu v mesiaci

Poslanci mestského zastupiteľstva schválili koncom roka 2016 nákup 90 nových autobusov pre potreby dopravného podniku v štyroch dĺžkových kategóriách – 6 minibusov do dĺžky 8,6 m; 24 midibusov do dĺžky 10,5 m; 28 štandardných autobusov do dĺžky 12,2 m a 32 kĺbových autobusov do dĺžky 18,8 m. Výberové konanie trvalo do 13.3.2017 a vozidlá by mali byť dodané v rozmedzí od 6 mesiacov až 1 roka od  nadobudnutia uzatvorenia zmlúv. Predpokladaná cena týchto 90 autobusov je cca 24 miliónov € .

 

DPMB má k dispozícii 192 električiek
z toho 30 električiek typu Škoda 29T ForCity Plus:
z toho 30 električiek typu Škoda 30T ForCity Plus:
z toho 40 električiek typu ČKD Tatra T3:
z toho 58 električiek typu ČKD Tatra T6A5/I-III (tzv. žehličky):
z toho 34 električiek typu K2 (tzv. kačice):

DPMB má k dispozícii 134 trolejbusov
z toho 70 trolejbusov typu Škoda 31 Tr SOR, kĺbové vozidlá:

 

z toho 50 trolejbusov typu Škoda 30 Tr SOR:

 

z toho 6 trolejbusov typu Škoda 25 Tr Irisbus, kĺbové vozidlá:

 

z toho 1 trolejbus typu Škoda 21 Tr:

 

z toho 3 trolejbusy typu Škoda 15 Tr, kĺbové vozidlá:

 

z toho 4 trolejbusy typu Škoda 14 Tr:

 

DPMB má k dispozícii 483 autobusov
z toho 16 autobusov typu SOR NS 12 Electric:
z toho 2 autobusy typu SOR EBN 8:
z toho 6 autobusov typu Solaris Urbino 8,6:
z toho 24 autobusy typu Iveco Urbanway 10,5M:
z toho 40 autobusov typu Iveco Urbanway 12M:

 

z toho 10 autobusov typu Solaris Urbino 10 :

 

z toho 28 autobusov typu SOR NB 12 City:

 

z toho 2 autobusy typu Irisbus Crossway LE 12M:

 

z toho 182 autobusov typu SOR NB 18 City, kĺbové vozidlá:

 

z toho 41 autobusov typu Irisbus Citelis 12M:

 

z toho 10 autobusov typu Tedom C12 G:
z toho 24 autobusov typu SOR BN 10.5:

 

z toho 41 autobusov typu Mercedes-Benz CapaCity, kĺbové vozidlá:

 

z toho 8 autobusov typu SOR C 10.5:

 

z toho 5 autobusov typu Iveco Daily:

 

z toho 5 autobusov typu SOR BN 9.5:

 

z toho 20 autobusov typu Solaris Urbino 15 CNG:

 

 z toho 29 autobusov typu Karosa B 741, kĺbové vozidlá:

 


5.5 Bratislavské mosty

wikipedia-most-pontonovy-bratislava-1024x658

stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy bola až do konca 19. storočia prakticky nemožná. Dovtedy sa ľudia dostávali cez rieku len prevozmi a brodmi. Postupne sa začali budovať drevené mosty, ktoré však vydržali zväčša len do zimy. Až regulácia hlavného toku a spevnenie brehov (1870 – 1890) umožnili uvažovať o výstavbe pevného mosta. V roku 1825 bol postavený pontónový most z 23 člnkov. Bol pomenovaný na počesť korunovácie cisárovnej Karolíny Augusty. V strede mosta bola od polovice 19. storočia drevená kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. Vyúsťoval približne v miestach dnešného Nám. Ľ. Štúra. V strede sa dal zdvihnúť a lode mohli preplávať. Odstránený bol v roku 1890 po vybudovaní mosta Františka Jozefa I. cez Dunaj.

 

1/ Starý most (1889-1890)

novy_stary_most

By Mattieu-Odd-Photography - <a rel="nofollow" class="external free" href="http://fotky.sme.sk/fotka/400067/novy-stary-most-ii">http://fotky.sme.sk/fotka/400067/novy-stary-most-ii</a>, <a href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0" title="Creative Commons Attribution-Share Alike 4.0">CC BY-SA 4.0</a>, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=48885313">Link</a>

1890-1919 Most Františka Jozefa I.

1919-1945 Štefánikov most

1945-1990 Most Červenej armády

1990- Starý most

dĺžka mostného poľa: 454,7 metrov

šírka mosta: 6,5 metra

je najstarším mostom spájajúci ľavý a pravý breh Dunaja. Mestské zastupiteľstvo sa už 9. apríla 1877 zhodlo na tom, že pevný most treba postaviť. Zo strany uhorskej vlády sa o stavbu mosta zaslúžil vtedajší minister obchodu Gábor Baross. Bol vybudovaný pre peších, cestnú aj železničnú dopravu. Výstavba mosta stála vtedajších 1 milión 780 tisíc zlatých. Projekt mosta vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry. Most staval tunajší podnikateľ, mestský hlavný inžinier Anton Sendlein (1842-1918). Pôvodne mal 7 polí s charakteristickým oblúkom. V rokoch 1914-1939 vozila cestujúcich do Viedne a z Viedne elektrická železnica po koľajniciach zabudovaných do cestnej časti mosta. Počas 2. svetovej vojny (3. 4. 1945) ustupujúce nemecké vojská zničili oceľovú konštrukciu a poškodili aj jeden z pilierov mosta. Opravili ho nemeckí vojnoví zajatci (už bez oblúka uprostred) a začiatkom roku 1946 už slúžil doprave. Predpokladaná životnosť 15 rokov sa nakoniec predĺžila až do roku 2013. Na cestnej časti mosta opäť položili električkové koľaje, ktoré využíval DPMB v rokoch 1951-1961 (linka č. 4 Petržalka – sad). Koľaje na moste boli odstránené v roku 1968, keď prešiel most prvou výraznejšou rekonštrukciou. Status jediného mosta cez Dunaj mu vydržal až do roku 1972. Jednokoľajná železničná trať bola využívaná až do r. 1983, kedy boli vlaky presmerované na novovybudovaný Prístavný most. Pod náporom hustej premávky si situácia vyžadovala rozsiahlu rekonštrukciu. Most uzatvárali postupne od 31.8.2008, keď bol uzatvorený pre individuálnu cestnú dopravu, 15.5.2010 aj pre MHD a pre havarijný stav bol most úplne uzatvorený až 2.12.2013. Začalo sa demontážou konštrukcie a prípravou na prestavbu mosta. Až 85% z rozpočtu uhradil kohézny fond EÚ. S oneskorením cez Starý most opäť premávajú električky a slúži i pre peších a cyklistov. S individuálnou automobilovou dopravou sa nepočíta. Zachované zostali mýtne domčeky a kamenné oporné múry ako súčasť kultúrneho dedičstva a ukážka mostného staviteľstva. Magistrát mesta zvažoval aj nové pomenovanie mosta, napokon sa ponechal súčasný názov mosta.

 

2/ Nový most (1967-1972)

novy_most_d

Autor: <a href="//commons.wikimedia.org/wiki/User:DDima" title="User:DDima">DDima</a> – <span class="int-own-work" lang="sk">Vlastné dielo</span>, Voľné dielo, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=790918">Odkaz</a>

1972-1993 Most SNP

1993-2012 Nový most

2012 Most SNP

dĺžka mostného poľa: 430,8 metrov

šírka mosta: 21 metrov

do užívania bol odovzdaný 26.8.1972. Nemá žiaden pilier v prúde rieky, jedná sa o závesný most. Má svetové prvenstvo medzi mostami s jedným pylónom a s jednou závesnou rovinou. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia v kategórii mostné stavby na Slovensku. Navzdory týmto oceneniam bola kvôli jeho výstavbe zbúraná významná časť historického Podhradia. Atrakciou je kaviareň na hlavici pylónu vo výške 85 m s názvom UFO, pred rokom 1989 kaviareň Bystrica. Vedie k nej výťah umiestnený v pylóne. Po oboch stranách mosta sú vedené chodníky pre peších a cyklistov.

 

3/ Prístavný most (1977-1985)

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Autor: Wizzard – <span class="int-own-work" lang="sk">Vlastné dielo</span>, <a href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/" title="Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0">CC BY-SA 3.0</a>, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=2548647">Odkaz</a>

1985-1993 Most hrdinov Dukly

1993- Prístavný most

dĺžka mostného poľa: 460,8 metrov

šírka mosta: 26,5 metrov

v poradí tretí most cez Dunaj je vybudovaný ako dvojposchodový diaľnično-železničný most. Železničná časť bola otvorená už v roku 1983. Súčasťou sú aj lávky pre chodcov a cyklistov. Ide o najvyťaženejší bratislavský most, denne po ňom prejde až 120 000 vozidiel.

 

4/ Most Lanfranconi (1985-1991)

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Autor: Wizzard – <span class="int-own-work" lang="sk">Vlastné dielo</span>, <a href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/" title="Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0">CC BY-SA 3.0</a>, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=763168">Odkaz</a>

dĺžka mostného poľa: 761 metrov

šírka mosta: 30 metrov

v poradí štvrtý most cez Dunaj je zároveň prvým betónovým mostom. Projekt vznikol zo 7 súťažných návrhov v roku 1976. Je mostom diaľničným. Denne po ňom môže prejsť až 40 000 vozidiel. Pôvodne sa mal volať Most Mládeže, no napokon sa rozhodlo pomenovať most po talianskom architektovi Lanfranconim.

 

5/ Most Apollo (2002-2005)

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Autor: Wizzard – <span class="int-own-work" lang="cs">Vlastní dílo</span>, Volné dílo, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1909561">Odkaz</a>

dĺžka mostného poľa: 517 metrov

šírka mosta: 32 metrov

je zatiaľ najnovším bratislavským mostom. Pracovný názov bol most Košická. Bol slávnostne odovzdaný 4.9. 2005. Zvláštnosťou pri výstavbe bolo zostavenie mostného telesa na plávajúcich pontónoch na ľavom brehu Dunaja a jeho otočenie krížom cez rieku až po ukončení montáže oceľovej konštrukcie. Autorom projektu, ktorý získal viacero medzinárodných ocenení je Ing. Miroslav Maťaštík. Denne po moste prejde 47 000 vozidiel.

6/ v rámci nultého obchvatu mesta sa pripravuje výstavba šiesteho mosta, ktorý má mať tiež diaľničný charakter a Dunaj má preklenúť za areálom Slovnaftu.


5.6 Ostatné druhy dopravy


5.I Bratislavské železničné stanice

 

1/ Bratislava – Blumenthal

klasicistická budova konskej stanice na Krížnej č. 33 je z roku 1838-1840. Autorom budovy je Ignác Feigler st. a je najstaršou železničnou stanicou. Od roku 1873 je stanica súčasťou Považskej železnice v parnej prevádzke. Svojmu účelu slúžila až do roku 1883. V budove zriadili byty pre zamestnancov. Pôvodné koľajisko existovalo až do výstavby železničnej polikliniky v roku 1984. Vtedy hrozila asanácia aj budove, našťastie ju zrekonštruovali a od 11.12.1986 je zaevidovaná do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Dnes je v majetku mestskej časti Nové Mesto. Na prízemí je sobášna sieň, v podkroví sú kancelárie.

 

2/ Bratislava – budova prvej parnej stanice

klasicistická budova na Šancovej č. 1 z roku 1848 bola navrhnutá ako hlavová stanica pre vlaky z Viedne a Břeclavi. Vybudovanie trate do Budapešti si vyžiadalo výstavbu novej hlavnej stanice a tak už v roku 1850 strácala opodstatnenie a začala slúžiť administratívnym účelom. Od 22.12.1980 je na zozname NKP. V roku 1994 bola zrekonštruovaná. V súčasnosti je v priestoroch skladov I a II umiestnené múzeum dopravy a v budove sídli generálne riaditeľstvo ŽSR.

 

3/ Bratislava – hlavná stanica

budova bratislavskej hlavnej stanice na Predstaničnom námestí od Ignáca Feiglera ml. je z roku 1871 . Navrhol ju maďarský architekt Ferenc Pfaff, ktorý je autorom viacerých staničných budov v Európe (Zagreb, Szeged, Rijeka). Prvá prestavba architekta Erdélyho v roku 1905 priniesla zmenu centrálnej časti a postavenie súčasnej prijímacej budovy s tympanónom a reliéfnou výzdobou. Celá táto historická výzdoba fasády bola „puristicky oklepaná“ v roku 1938. Pôvodne dočasná montovaná prístavba z roku 1988 má byť odstránená v rámci rekonštrukcie hlavnej stanice a budova má opäť nadobudnúť historický nádych. V projekte Predstaničného námestia sa počítalo s výstavbou podzemnej železničnej haly, administratívnej budovy a nákupného centra so službami. Mestská hromadná doprava mala ísť pod povrch a vybudované mali byť aj parkovacie plochy. Žiaľ, situácia sa vyvíja tak, že nevkusná montovaná prístavba ostane zachovaná a bude naďalej brániť odhaleniu pôvodnej budovy, k čomu netreba komentár…

 

4/ Bratislava – Nivy, asanovaná

Bratislava – Nivy na Karadžičovej ulici bola postavená v roku 1882 a do roku 1959 sa nazývala železničná stanica Bratislava – Nové Mesto. Kvôli viacerým úrovňovým križovaniam s dôležitými komunikáciami sa v roku 1959 pristúpilo k prestavbe železničného uzla v Bratislave. Posledný vlak z Komárna prišiel do stanice v roku 1962, z Rusoviec v roku 1972. Po vybudovaní dočasnej spojky medzi novou ÚNS a starým mostom sa z nej v roku 1976 stala iba koncová stanica, od juhu už zaslepená. Ostala len sieť nákladných vlečiek s odbočkami do podnikov v okolí. Budovu stanice zbúrali v roku 1984 pri stavebných úpravách pre predpokladanú rýchlodráhu.

 

5/ Bratislava – Predmestie
pôvodná stanica Bratislava – Predmestie na Nobelovej ulici je z roku 1896 , do roku 1957 pod názvom Bratislava – Dynamitka. Zaúsťuje do nej vlečka z Dynamitky. Nová výpravná budova stanice Bratislava – Predmestie na Račianskej č. 82-84 bola postavená v rokoch 1967-1971. V roku 2013 bola zrekonštruovaná, keďže stanica a okolie sa nachádzali v stave, ktorý z pohľadu bezpečnosti cestujúceho nemožno opísať. Leží na trati č. 130. Po vybudovaní zastávky Vinohrady a presmerovaní osobných vlakov na hlavnú stanicu ich počet podstatne klesol. Vo väčšej miere prevláda nákladná doprava.

 

6/ Bratislava – východ, zbombardovaná 26.3.1945

zriaďovacia nákladná stanica s rušňovým depom a železničiarskou kolóniou bola vybudovaná na spojnici medzi Račou a Vajnormi v roku 1883. Samotnú železničnú trať medzi Račou a Vajnormi v dĺžke 5 km otvorili už v roku 1874. Došlo tak k prepojeniu Považskej železnice a Uhorskej centrálnej železnice. Spojku medzi novou zriaďovacou stanicou a hlavnou stanicou otvorili v roku 1894. Úlohou zriaďovacej stanice bolo oddeliť v preťaženom bratislavskom uzle osobnú a nákladnú dopravu. Počas R-U niesla názov Rendező pályaudvar = zriaďovacia stanica, do roku 1951 Bratislavské zriaďovacie nádražie a od roku 1961 stanica Bratislava – Východné nádražie. Rozsiahle bombardovanie 26. 3. 1945 zničilo budovu stanice a koľajisko, našťastie areálu rušňového depa na Dopravnej ulici sa takmer nedotklo. V rokoch 1963-1969 sa vybudoval nový areál rušňového depa a tzv. SPÁDOVISKO. Osobná doprava prestala premávať v roku 1994, keď zrušili jediný ranný vlak z Galanty na stanicu Bratislava – Nové Mesto. Viaceré objekty rušňového depa budované postupne od r. 1883 – budova remízy, veľká a malá vodáreň, trubkáreň a objekt personálnej kuchyne sú vyhlásené za kultúrne pamiatky. Od roku 2008 sú súčasťou stálej železničnej muzeálnej expozície.

 

7/ Bratislava – Železná studienka

budova železničnej zastávky Bratislava – Železná studienka sa nachádza na trati č. 110. Budova zastávky je z roku 1904. Patrí k nej strážny domček, prístrešok a obytný dom. Do roku 1951 niesla zastávka názov Červený most. Zastávka je málo frekventovaná, bez možnosti zakúpenia cestovného lístka. V roku 2010 zničil prístrešok požiar a zostalo po ňom prázdne miesto. Založený bol nepozornosťou asociálnych živlov, ktorí tam často prespávali.

 

8/ Bratislava – Filiálka

budova stanice Bratislava – Filiálka na Škultétyho ulici je z roku 1914. V rokoch 1973-1985 sem premávali vlakové spoje z Trnavy. Od roku 1985 slúžil úsek Filiálka – Predmestie už iba ako vlečka pre priľahlé priemyselné podniky. V súčasnosti je stanica nevyužitá a zanedbaná. Primátor Nesrovnal ju navrhuje začleniť do systému mestskej železnice.

 

9/ Bratislava – Nové Mesto

budova stanice Bratislava – Nové Mesto na Tomášikovej č. 56 je z roku 1960. Je druhá najvýznamnejšia osobná stanica v meste. Železničná trať Predmestie – Cintorín, na ktorej sa stanica nachádza, bola vybudovaná už v roku 1954. Budova železničnej stanice Bratislava – Nové Mesto sa nachádza na trati č. 131. V rokoch 2001-2007 prebehla rekonštrukcia interiéru budovy, inštalácia elektronického informačného systému a rekonštrukcia nástupíšť.

 

10/ Bratislava – Vinohrady

budova zastávky Bratislava – Vinohrady na Račianskej ulici je z roku 1967. Leží na trati č. 120 a 130. Umožňuje prestup medzi vlakmi z/do Galanty a Trnavy bez nutnosti ísť až na hlavnú stanicu. Zastavujú tu aj rýchlikové spoje.

 

11/ Bratislava – Ústredná nákladná stanica

Bratislava – ÚNS sa nachádza na trati č. 132. Budova stanice na Domkárskej č. 8 bola postavená v roku 1977. Je najmladšia železničná stanica v meste určená predovšetkým pre nákladnú dopravu. Zo stanice vedie 1,9 km vlečka do kontajnerového terminálu Pálenisko a do areálu spoločnosti Slovnaft.


5.II Železničné stanice a zastávky v obciach pripojených k Bratislave

 

1/ Bratislava – Rača

železničná stanica na trati č. 120, do roku 1947 Račisdorf. Zo stanice vedie odbočka na stanicu Bratislava – východ, kam do roku 1973 premávala aj osobná doprava. Dnes už premávajú len motorové vozne pre zamestnancov.

 

2/ Bratislava – Lamač

železničná stanica na trati č. 110, do roku 1947 Lamač. V roku 1924 bola postavená úzkokoľajka do neďalekého kameňolomu.

 

3/ Bratislava – Vajnory

železničná stanica na trati č. 130, do roku 1947 Vajnory, do roku 1959 Bratislava – Dvorník. Zo stanice vedie odbočka na zriaďovaciu stanicu Bratislava – východ a do roku 1995 viedla vlečka i na letisko. Kedysi zo stanice viedla aj 7 km poľnohospodárska úzkokoľajka cez Čiernu vodu na Pállfyho majer.

 

4/ Bratislava – Petržalka

dnešná železničná stanica na trati č. 132 je z roku 1998. Do roku 1947 Petržalka. Pôvodnú budovu stanice z roku 1897 asanovali a v roku 1998 vybudovali dnešnú staničnú budovu. Po roku 1945 význam stanice zrušením spojenia s Rakúskom poklesol na minimum. V rokoch 1951-1972 pravidelná osobná doprava z Čunova na stanicu Bratislava – Nivy. Obnovenie osobnej dopravy nastalo až po preložení železnice cez Prístavný most v roku 1987, po roku 1990 nastala rozsiahla prestavba priestoru stanice a koľajiska. V súčasnosti vlakové spojenie do Viedne a Sopronu.

 

5/ Bratislava – Devínska Nová Ves

železničná stanica na trati č. 110. Zo stanice vychádza aj vlečka do areálu Volkswagen, pred vojnou viedla aj 4 km priemyselná úzkokoľajka pozdĺž Moravy pre odvoz štrkopiesku.

 

6/ Bratislava – Devínske Jazero

železničná zastávka na trati č. 110. V roku 1891 bola daná do užívania aj odbočka č. 110a do Stupavy, kde však už od r. 1979 zastavili osobnú dopravu. V roku 2008 bola trať do Stupavy definitívne zrušená.

 

7/ Bratislava – Rusovce

železničná stanica na trati č. 132, do roku 1945 sa nachádzala v Maďarsku – Oroszvár. V rokoch 1948-1972 miestna osobná doprava z Čunova na stanicu Bratislava – Nivy /až od r. 1951/. Opätovné obnovenie osobnej dopravy nastalo až po preložení železnice cez Prístavný most v roku 1987. V súčasnosti stanica slúži ako odpočívadlo pre súkromných nákladných dopravcov.

 

8/ Bratislava – Podunajské Biskupice

železničná stanica z roku 1895 na trati č. 131


5.III Zrušené resp. zaniknuté železničné zastávky na území Bratislavy

 

1/ Bratislava – Vinohrady

železničná zastávka na starom dvojkoľajnom úseku medzi hlavnou stanicou a Račou vznikla už v roku 1894, v priestore dnešnej záhradkárskej kolónie na druhej strane Račianskej ulice, v blízkosti dnešnej zastávky Vinohrady. Do roku 1951 Bratislava – Dynamitka. Stará trať sa odkláňala od trati č. 130 až za krížením trate z Filiálky, na ktorú nadväzovala v odbočke Rača, v miestach dnešnej odbočky Vinohrady. Tento úsek bol preložený v roku 1964 a s ním zanikla aj zastávka.

 

2/ Bratislava – Slovany

železničná zastávka zrušená 29.5.1983. Do roku 1951 mala názov Stollwerckova továreň. Nástupisko existuje dodnes.

 

3/ Bratislava – Cintorín

železničná zastávka otvorená v roku 1929. Zanikla v roku 1962 v súvislosti so zrušením trate na stanicu Bratislava – Nivy.

 

4/ Bratislava – most

dočasná železničná zastávka v rokoch 1948-1951, kde do obnovy končila osobná doprava Bratislava – Čunovo.

 

5/ Bratislava – zastávka

železničná zastávka zriadená v roku 1950 na trati č. 130 do Štúrova pri podniku Dimitrovka. Do roku 1951 niesla názov Dynamitka – Vistra. Zanikla v roku 1967 otvorením zastávky Vinohrady.

 

6/ Vajnory – zastávka

železničná zastávka zanikla v roku 1966, do roku 1951 Bratislava – letisko.

 

7/ Rusovce – zastávka

železničná zastávka na trati č. 132 pri prejazde na okraji Rusoviec. Do roku 1961 mala názov Jarovce, i keď bola od obce Jarovce vzdialená 2 km. Zanikla v roku 1972 zrušením osobnej dopravy do Rusoviec.

 

8/ Čunovo

posledná železničná zastávka na trati č. 132 na území Bratislavy. Osobná doprava tu bola prevádzkovaná v rokoch 1948-1960.

 

9/ Janíkov dvor

železničná zastávka v Petržalke zriadená v roku 1949 na starej trati č. 132 do Rusoviec. Zanikla v roku 1972 zrušením osobnej dopravy do Rusoviec. Neskôr bol priľahlý úsek preložený kvôli výstavbe sídliska v Petržalke.

 

10/ Vrakuňa

železničná zastávka na trati č. 131 neďaleko mosta cez Malý Dunaj. Zanikla v roku 1974. V súčasnosti sa uvažuje o jej opätovnom zriadení v rámci systému BID.

 

11/ Devínska Nová Ves – zastávka

železničná zastávka na trati č. 110. Existovala v rokoch 1953-1973. Nachádzala sa pri bývalej vápenke. Zastavovali tu len niektoré robotnícke vlaky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.