prvá električková trať bola otvorená 27.8.1895. Bratislava bolo prvé mesto s elektrickou koľajovou dopravou na európskom kontinente. Rozchod koľajníc je 1 000 mm.
linka A: Hotel Medveď (bývalý Kriváň) – Vitézova v dĺžke 3,125 km
prvý trolejbus začal premávať 19.7.1909 na trati Pražská – Železná studnička. Zanikla v roku 1915. Obnovená bola až 31.7.1941 na linke M.
linka M: SND – Karadžičova – Legionárska – Hlavná stanica
prvý autobus začal premávať 10.5.1927 na linke M.
linka M: SND – Nivy
najdlhšou linkou je autobusová linka č. 92 v dĺžke 52,1 km (Devínska Nová Ves, VW – Petržalka, vozovňa)
najstaršia budova železničnej stanice je budova konskej železnice na Krížnej ul. č. 33 z r. 1836-1840
prvý parný vlak prišiel 20.8.1848 (budova prvej parnej železničnej stanice na Šancovej ul. č. 1)
posledný parný vlak odišiel zo stanice Filiálka 17.10.1980 o 7:30
medzimestská autobusová doprava autobusová stanica Nivy bola budovaná v r. 1975-1983, predtým autobusová doprava vychádzala z priestoru obytného komplexu Avion na Americkom námestí.
prvým letiskom bola trávnatá plocha vo Vajnoroch od r. 1923
Autor: Andrew Shadura – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=44724126
| označenie linky | otvorená | na trase | |
|---|---|---|---|
| A ⇒ 1 | 27.08.1895 | Hlavná stanica (od septembra 1895) – Vitézova | |
| B ⇒ 2 | január 1896 | Námestie republiky – Filiálna stanica | |
| C ⇒ 3 | október 1899 | Michalská brána – Račisdorfské mýto | |
| 4 | 01.05.1947 | Dunajský most – Nová doba | |
| 5 | 26.08.1952 | Karlova Ves – Gaštanový hájik | |
| 6 | 05.01.1954 | Karlova Ves – Petržalka, sad | |
| 7 | 01.07.1956 | Karlova Ves – Nová doba | |
| 8 | 01.04.1971 | Hlavná stanica – Ružinov | |
| 9 | 01.09.1975 | Karlova Ves – Ružinov | |
| 10 | 02.01.1980 | Námestie Ľ. Štúra – Jurajov dvor, zrušená v r. 1997 | |
| 11 | 03.03.1980 | Námestie Ľ. Štúra – Rača, zrušená 19.3.2012 | |
| 12 | 15.05.1981 | Námestie Ľ. Štúra – Ružinov, zrušená 19.3.2012 | |
| 13 | 17.08.1981 | Hlavná stanica – Námestie Ľ. Štúra, zrušená 5.4.1993 | |
| 14 | 27.08.1984 | Hlavná stanica – Žel. st. Nové mesto, zrušená 19.3.2012 | |
| 15 | 27.08.1984 | Dúbravka – Vazovova, zrušená 19.3.2012 | |
| 17 | 18.10.2004 | Žel. st. Vinohrady – Karlova Ves, zrušená 19.3.2012 | |
| 16 | 11.05.2009 | Rača – Ružinov, zrušená 19.3.2011 |
Pozn.: tučným písmom sú označené linky premávajúce dodnes
Autor: Linie29 – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=39128164
| označenie linky | otvorená | na trase | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| M ⇒ 11 ⇒ 211 | 31.07.1941 | Hlavná stanica – Divadlo | ||||
| P ⇒ 12 ⇒ 212 | 01.10.1941 | Hotel Centrál – Patrónka | ||||
| H ⇒ 13 ⇒ 213 ⇒ 203 | 16.11.1943 | Červený kríž – Koliba | ||||
| 14 ⇒ 214 | 15.03.1951 | Zimný štadión – Partizánska, zrušená 2.9.1999 | ||||
| 15 ⇒ 215 ⇒ 205 | 01.05.1953 | Centrálne trhovisko – Trnávka, Rádiová | ||||
| 16 ⇒ 216 ⇒ 208 | 01.01.1955 | Šafárikovo námestie – Prievoz | ||||
| 18 ⇒ 218 ⇒ 201 | 01.10.1958 | Centrálne trhovisko – Prievoz | ||||
| 17 ⇒ 217 ⇒ 207 | 02.05.1960 | Šulekova – Ružova dolina | ||||
| 210 | 23.05.1980 | Búdková – Zochova – Búdková | ||||
| 220 ⇒ 202 | 01.11.1988 | OD Prior – Dolné hony, Čiližská | ||||
| 219 ⇒ 204 | 04.10.1993 | Valašská – Trnávka | ||||
| 209 | 05.09.1994 | Valašská – Jelačičova (neskôr Ružova dolina) | ||||
| 206 | 11.09.1999 | AS Nivy – SÚSCH | ||||
| 33 | 04.09.2006 | Karlova Ves, Molecova – Dlhé diely | ||||
| 64 | 27.03.2012 | Lovinského – Jelačičova |
Pozn.: tučným písmom sú označené linky premávajúce dodnes
Autor: Kevin.B – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=19034960
| označenie linky | otvorená | na trase | |||
|---|---|---|---|---|---|
| M | 10.05.1927 | Divadlo – Novomestská stanica, zrušená 30.7.1941, nahradil ju trolejbus linky M ⇒ 11 | |||
| N | 13.06.1927 | Hlavná stanica – Tehelné pole, zrušená 30.6.1933, nahradila ju električka linky B ⇒ 2 | |||
| O ⇒ 21 | 05.09.1927 | Palisády – štátna nemocnica, číselné označenie od 1.1.1944; premávala do 14.3.1951, nahradil ju trolejbus linky 14 | |||
| 21.10.1927 | Námestie republiky – Podunajské Biskupice, zrušená 3.9.1928 | ||||
| P | 01.05.1929 | Palugyay – Patrónka, zrušená 30.9.1941, nahradil ju trolejbus linky P -> 12 | |||
| F (B) | 04.09.1929 | Námestie republiky – Prievoz, od 30.6.1951 linka B, zrušená 1.1.1959 | |||
| L | 04.09.1929 | Námestie republiky – Petržalka, zrušená 7.10.1938 | |||
| T ⇒ 24 | 05.11.1931 | Filiálna stanica – Masarykova kolónia, číselné označenie od 1.1.1944; premávala do 30.4.1953, nahradil ju trolejbus linky 15 | |||
| R ⇒ 22 | 16.12.1933 | Námestie republiky – Miletičova, číselné označenie od 1.1.1944, zrušená 1944 | |||
| H | 28.10.1934 | Hodžovo námestie – Koliba, zrušená 15.11.1943, nahradil ju trolejbus linky H->13 | |||
| K | 29.07.1935 | Námestie 28. októbra – Kopčany, zrušená 4.1.1936 | |||
| Rp ⇒ 23 | 1939 | Dunajský most – Prievoz, hranica mesta, číselné označenie od 1.1.1944; premávala do 30.1.1955, nahradil ju trolejbus linky 16 | |||
| R ⇒ 31 | 01.04.1946 | Dynamitka – Račisdorf | |||
| P ⇒ 25 | 03.06.1946 | Šafárikovo námestie – Petržalka, Rusovecká | |||
| Ž ⇒ 33 | 01.05.1947 | Patrónka – Železná studienka | |||
| D ⇒ 30/D | 01.09.1948 | Patrónka – Dúbravka | |||
| L ⇒ 30/L | 01.09.1948 | Patrónka – Lamač, do 1.9.1963, nahradila ju linka 35 | |||
| Dn ⇒ 29 | 01.09.1948 | Karlova Ves – Devín | |||
| V ⇒ 32 | 01.09.1948 | Zátišie – Vajnory | |||
| Pk -> 26 | 08.07.1950 | Šafárikovo námestie – Kopčany, kolónia | |||
| Ph -> 27 | 08.07.1950 | Šafárikovo námestie – Petržalka, Starý háj | |||
| Po -> 28 | 01.07.1951 | Šafárikovo námestie – Petržalka, Ovsište | |||
| 21 | 02.09.1951 | Šafárikovo námestie – Pálenisko | |||
| 22 | 01.11.1951 | Šulekova – Ružova dolina, premávala do 1.1.1959, nahradil ju trolejbus linky 17 | |||
| 24 | 01.05.1953 | Centrálne trhovisko – Učiteľský internát | |||
| 22 | 01.01.1959 | Prievoz – Podunajské Biskupice | |||
| 23 | 05.09.1960 | Šafárikovo námestie – Hlavná stanica | |||
| 34 | 01.12.1962 | Centrálne trhovisko – Štrkovec, zrušená 2.9.2013 | |||
| 35 | 01.09.1963 | Októbrové námestie – Lamač, z linky 30L | |||
| 36 | 01.09.1963 | Gaštanový hájik – Východná stanica, z linky 31V | |||
| 37 | 1964 | Americké námestie – Ostredky, zrušená 30.6.1997 | |||
| 38 | 15.07.1964 | Šafárikovo námestie – Kukučínova | |||
| 39 | 01.09.1965 | Mierové námestie – Ostredky | |||
| 40 | 01.09.1965 | Šafárikovo námestie – Slovnaft | |||
| 20 | 01.01.1968 | Šafárikovo námestie – Prievoz, most, zrušená 1.11.1988 | |||
| 41 | 01.04.1968 | Župné námestie – Technické sklo | |||
| 42 | 18.04.1968 | Župné námestie – Slávičie údolie | |||
| 43 | 01.08.1968 | Šafárikovo námestie – Janíkov dvor | |||
| 44 | 24.02.1969 | Riviéra – Karlova Ves, Levárska | |||
| 45 | 15.04.1970 | Kukučínova – Slovnaft | |||
| 46 | 15.01.1971 | Námestie 1. mája – Karlova Ves | |||
| 47 | 70-roky | Župné námestie – Petržalka, Kalininova | |||
| 49 | 70-roky | Ďumbierska – Jelačičova, zrušená 23.2.2009 | |||
| Č, D ⇒ 101 | 04.04.1972 | Devínska Nová Ves – Čunovo (zlúčenie Č a D), zrušená 1992 | |||
| Z ⇒ 102 | 04.04.1972 | Hviezdoslavovo námestie – Záhorská Bystrica | |||
| 103 | po r. 1974 | Kukučínova – Vlčie Hrdlo | |||
| 104 | 07.07.1975 | Hviezdoslavovo námestie – Dúbravka, Štepná, zrušená 30.6.1997 | |||
| 105 | 01.09.1975 | Dúbravka, Saratovská – Mäsokombinát, zrušená 30.6.1997 | |||
| Ex-Š ⇒ 106 | 04.04.1972 | Dúbravka, Saratovská – Staving, zrušená medzi r. 1997-2000 | |||
| 107 | 07.07.1975 | Dúbravka, Štepná – Ondrejovova, zrušená medzi r. 1997-2000 | |||
| Ex ⇒ 108 | 01.04.1971 | Hlavná stanica – Vlčie Hrdlo, zrušená medzi r. 1997-2000 | |||
| 109 | 70-roky | Krasňany – Dolné hony | |||
| 110 | 70-roky | Lamač – Zlaté piesky | |||
| 111 | 70-roky | Vlčie Hrdlo – Lieskovec | |||
| 112 | 70-roky | Matador – Devínska Nová Ves, BAZ | |||
| 48 | 01.04.1980 | OD Slimák – Sliačska | |||
| 50 | 06.04.1981 | Most SNP – Petržalka, Jakubovského | |||
| 51 | 80-roky | Dúbravka – Devínska Nová Ves, Námestie 6.apríla | |||
| 52 | 1981 | Starý most – Pri seči, zrušená pred r. 2000 | |||
| 53 | 80-roky | Hlavná stanica – Petržalka, Grečkova, zrušená pred r. 2000 | |||
| 54 | 80-roky | Ondrejovova – Petržalka, Jakubovského | |||
| 55 | 80-roky | Železničná stanica Nové Mesto – Matador | |||
| 56 | 80-roky | Most SNP – Kopčany | |||
| 57 | 1985 | Račianske mýto – Matador, zrušená 30.6.1997 | |||
| 58 | 1985 | Jelačičova – Petržalka, Kalininova, zrušená pred r. 2000 | |||
| 59 | 80-roky | Devín – Devínska Nová Ves, Tehelňa | |||
| 60 | 31.08.1987 | Lamač – Dúbravka, Saratovská | |||
| 61 | 1988 | Alexyho – Devínska Nová Ves | |||
| 62 | 19.03.1990 | Komsomolská – Dlhé diely | |||
| 63 | 02.04.1990 | Železničná stanica Nové Mesto – Povodie Dunaja, zrušená 14.4.1994 | |||
| 61-S ⇒ 64 | 1990 | OD Saratov – Devínska Nová Ves | |||
| 65 | 06.04.1992 | Cintorín Ružinov – Technická | |||
| 67 | 1992 | Hroboňova – Ovsište | |||
| 68 | 1996 | Železničná stanica Nové Mesto – Mierová kolónia | |||
| 100 | 80-roky | Cintorín Slávičie údolie – Vazovova | |||
| 113 | 80-roky | Jurajov dvor – Petržalka, Kalininova | |||
| 114 | 80-roky | Trnavská cesta – Slovakia (Studená ulica), zrušená 30.6.1977 | |||
| 115 | 80-roky | Dúbravka, Saratovská – Termostav (Podunajské Biskupice – Vinohradnícka) | |||
| 116 | 80-roky | Most SNP – Čunovo, z linky 101 | |||
| 117 | 80-roky | Vazovova – Petržalka, Sverdlovova | |||
| 118 | 80-roky | Staving – Petržalka, Kalininova | |||
| 119 | 14.04.1986 | Petržalka, Jakubovského – OD Slimák | |||
| 120 | 22.05.1989 | Petržalka, Kalininova – Lignoprojekt | |||
| 121 | 1992 | Autobusová stanica Nivy – DNV, Na hriadkach | |||
| 122 | 1992 | Autobusová stanica Nivy – DNV, Na hriadkach, zrušená 1.7.1999 | |||
| 123 | 1992 | Petržalka, Dolnozemská – Vazovova, z linky 43-S | |||
| 126 | 1992 | Hlavná stanica – Krematórium, zrušená v r. 1992 | |||
| 127 | 1992 | Petržalka, Kutlíkova – Vazovova |
Pozn.: tučným písmom sú označené linky premávajúce až do prečíslovania liniek podľa "oblastného" označovania v r. 1997
30.6.1997 sa začalo s prečíslovaním liniek MHD do systému oblastného označovania, čo však mnohí považovali za úplne zbytočné.
len dve linky 29 a 39 sa úspešne vyhli prečíslovaniu v rámci systému oblastného označenia
| prečíslovanie linky | k dátumu | otvorenie linky na trase | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 27 ⇒ 83 | 30.06.1997 | ||||
| 43 ⇒ 93 | 30.06.1997 | ||||
| 45 ⇒ 95 | 30.06.1997 | ||||
| 50 ⇒ 90 | 30.06.1997 | ||||
| 54 ⇒ 94 | 30.06.1997 | ||||
| 55 ⇒ 86 | 30.06.1997, zrušená 5.9.2005 | ||||
| 78 | 30.06.1997 | ||||
| 79 | 30.06.1997 | ||||
| 111 ⇒ 77 | 30.06.1997 | ||||
| 22 ⇒ 74 | 17.11.1997 | ||||
| 51 ⇒ 27 | 17.11.1997, linky 27 a 35 nahradila 9.1.2006 linka 23 | ||||
| 33 ⇒ 43 | 1997 | ||||
| 42 ⇒ 57 | 1997, 157 -> 257 | ||||
| 109 ⇒ 75 | 1997 | ||||
| 38 ⇒ 50 | 30.03.1998 | ||||
| 56 ⇒ 80 a 89 | 30.03.1998, linka 89 zrušená 5.9.2005 | ||||
| 119 ⇒ 98 a 198 | 30.03.1998, linka 198 zrušená 5.9.2005 | ||||
| 185 | 30.03.1998, zrušená 7.7.2005 | ||||
| 112 ⇒ 92 | 29.06.1998 | ||||
| 99 | 1998 | Petržalka, Antolská – Jarovce, MiÚ | |||
| 116 ⇒ 91 a 191 | 01.06.1999 | ||||
| 21 ⇒ 97 -> 87 | 01.07.1999 | ||||
| 61 ⇒ 20 | 01.07.1999 | ||||
| 64 ⇒ 22 ⇒ 120 | 01.07.1999, prečíslovanie 5.8.2013 | ||||
| 121⇒ 21 | 01.07.1999 | ||||
| 23 ⇒ 82 | 10.01.2000 | ||||
| 26 ⇒ 30 | 10.01.2000 | ||||
| 28 ⇒ 88 | 10.01.2000 | ||||
| 30 ⇒ 70 | 10.01.2000 | ||||
| 32 ⇒ 53 | 10.01.2000 | ||||
| 40 ⇒ 180 | 10.01.2000, zrušená 4.7.2005 | ||||
| 44 ⇒ 32 | 10.01.2000 | ||||
| 47 ⇒ 81 | 10.01.2000, zrušená 5.9.2005 | ||||
| 48 ⇒ 51 | 10.01.2000 | ||||
| 59 ⇒ 28 | 10.01.2000, zrušená 2.10.2017 | ||||
| 62 ⇒ 33 | 10.01.2000 | ||||
| 67 ⇒ 84 | 10.01.2000 | ||||
| 68 ⇒ 58 | 10.01.2000 | ||||
| 102 ⇒ 37 | 10.01.2000 | ||||
| 103 ⇒ 76 | 10.01.2000, zrušená 5.9.2005 | ||||
| 110 ⇒ 63 | 10.01.2000 | ||||
| 113 ⇒ 85 | 10.01.2000, zrušená 5.9.2005 | ||||
| 115 ⇒ 71 | 10.01.2000, zrušená 5.9.2005 | ||||
| 117 ⇒ 59 | 10.01.2000 | ||||
| 118 ⇒ 96 | 10.01.2000 | ||||
| 120 ⇒ 186 | 10.01.2000, zrušená 3.9.2001 | ||||
| 123 ⇒ 193 | 10.01.2000, zrušená 3.9.2001 | ||||
| 127 ⇒ 181 | 10.01.2000, zrušená 3.9.2001 | ||||
| 24 ⇒ 61 | 10.01.2000 | ||||
| 25 ⇒ 65 | 10.01.2000 | ||||
| 65 ⇒ 67 | 10.01.2000 | ||||
| 35 ⇒ 52 | 10.01.2000 | ||||
| 36 ⇒ 54 | 10.01.2000, zrušená 11.6.2018 | ||||
| 60 ⇒ 35/+27 ⇒ 23 | 10.01.2000, linky 27 a 35 nahradila linka 23 = 9.1.2006 | ||||
| 46 ⇒ 56 | 10.01.2000 | ||||
| 41 ⇒ 38 | 10.01.2000, zrušená 5.9.2011 | ||||
| 100 ⇒ 31 | 2000 | ||||
| 41 | 2000 | Hlavná stanica – Šafranová | |||
| 68 | 03.09.2001 | Bajkalská – Petržalka, Holíčska, nahradila linky 198 a 186 | |||
| 131 | 08.12.2002 | Hlavná stanica – Mlynská dolina | |||
| 24 | 02.09.2003, zrušená 2.10.2017 | DNV, Volkswagen – DNV, Jána Jonáša | |||
| 25 | 02.09.2003 | Autobusová stanica – DNV, Volkswagen | |||
| 26 | 02.09.2003 | Dúbravka,Žatevná – DNV, Jána Jonáša | |||
| 141 | 12.12.2004 | Hlavná stanica – Horský park | |||
| 66 | 05.09.2005 | Domkárska – Centrálne trhovisko | |||
| 44 | 12.12.2005 | NOÚ – Na Revíne | |||
| 151 | 03.06.2006 | Lopenícka – OD Slimák | |||
| 133 | 04.09.2006 | Dlhé diely – Nový most | |||
| 184 | 17.12.2007 | Petržalka, EU – Horský park | |||
| 630 | 31.03.2008 | Zlaté Piesky – Chorvátsky Grob | |||
| 901 | 24.05.2008 | Nový Most – Hainburg | |||
| 178 | 02.09.2008 | Astronomická – Čiližská, zrušená 2.9.2013 | |||
| 35 | 10.12.2008 | Kuklovská – Borská | |||
| 147 | 10.12.2008 | Búdková – Hodžovo nám. | |||
| 135 | 03.09.2009 | Karlova Ves, zrušená 11.4.2011 | |||
| 36 | 26.09.2009 | Borská – TESCO Lamač, zrušená 11.4.2011 | |||
| 192 | 01.10.2009 | Petržalka, vozovňa – Lamač, Tesco | |||
| 196 | 01.10.2009 | Žel. st. Nové Mesto – Petržalka, Prokofievova | |||
| 139 | 04.11.2009 | Molecova – Staré Grunty | |||
| 156 | 11.01.2010 | Voz. Krasňany – Slanec, zrušená 26.2.2011 | |||
| 801 | 01.10.2010 | Nová budova SND – Rajka | |||
| 27 | 08.11.2011 | Pri Kríži – Alexyho | |||
| 128 | 17.12.2011 | Glavica, zrušená 2.9.2013 | |||
| 130 | 03.12.2012 | Vojenská nemocnica – OD Lamač | |||
| 123 | 08.01.2015 | Dúbravka, Žatevná – Lamač |
pravidelná aktualizácia: vždy k prvému dňu v mesiaci
Poslanci mestského zastupiteľstva schválili koncom roka 2016 nákup 90 nových autobusov pre potreby dopravného podniku v štyroch dĺžkových kategóriách – 6 minibusov do dĺžky 8,6 m; 24 midibusov do dĺžky 10,5 m; 28 štandardných autobusov do dĺžky 12,2 m a 32 kĺbových autobusov do dĺžky 18,8 m. Výberové konanie trvalo do 13.3.2017 a vozidlá by mali byť dodané v rozmedzí od 6 mesiacov až 1 roka od nadobudnutia uzatvorenia zmlúv. Predpokladaná cena týchto 90 autobusov je cca 24 miliónov € .
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2015 | 21 | 69/172 | |||
| 2016 | 9 | 69/172 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2014 | 2 | 52/190 | |||
| 2015 | 28 | 52/190 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 1975 | 5 | 22/140 | |||
| 1982 | 2 | 29/135 | |||
| 1987 | 16 | 22/140 | |||
| 1989 | 12 | 22/140 | |||
| 2005 | 1 | 22/140 | |||
| 2006 | 1 | 22/140 | |||
| 2007 | 3 | 22/140 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 1991 | 28 | 29/135 | |||
| 1992 | 6 | 29/135 | |||
| 1993 | 12 | 29/135 | |||
| 1996 | 5 | 29/135 | |||
| 1997 | 7 | 29/135 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 1971 | 1 | 49/177 | |||
| 1974 | 2 | 49/177 | |||
| 1975 | 11 | 49/177 | |||
| 1977 | 11 | 49/177 | |||
| 1983 | 2 | 49/177 | |||
| 2007-2009 | 9 | 44/108 | |||
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2013 | 1 | 50/106 | |||
| 2014 | 44 | 50/106 | |||
| 2015 | 25 | 50/106 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2013 | 1 | 32/62 | |||
| 2014 | 15 | 32/62 | |||
| 2015 | 34 | 32/62 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2006 | 6 | 40/92 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2003 | 1 | 27/60 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 1997 | 1 | 44/106 | |||
| 1999 | 1 | 44/106 | |||
| 2001 | 1 | 44/106 | |||
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 1991 | 6 | 28/52 | |||
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2017 | 2 | 33/72 | |||
| 2018 | 14 | 33/72 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2017 | 2 | 16/38 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2017-2018 | 6 | 15/36 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2017-2018 | 24 | 25/ |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2014 | 20 | 31/63 | |||
| 2015 | 20 | 31/63 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2014 | 5 | 22/53 | |||
| 2015 | 5 | 22/53 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2017 | 28 | 29/54 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2010 | 2 | 31/80 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2010 | 79 | 44/106 | |||
| 2011 | 1 | 44/106 | |||
| 2012 | 20 | 44/106 | |||
| 2015 | 50 | 44/106 | |||
| 2017 | 32 | 44/106 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2007 | 17 | 26/80 | |||
| 2008 | 13 | 26/80 | |||
| 2009 | 4 | 26/80 | |||
| 2010 | 3 | 22/26 | |||
| 2011 | 3 | 22/26 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2008-2010 | 16 | 29/57 | |||
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2008 | 4 | 30/56 | |||
| 2009 | 18 | 30/56 | |||
| 2010 | 4 | 30/56 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2005 | 1 | 45/132 | |||
| 2010 | 25 | 45/132 | |||
| 2012 | 15 | 45/132 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2008 | 8 | 41/35 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2008 | 2 | 12/15 | |||
| 2009 | 3 | 12/15 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2007 | 5 | 26/47 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2006 | 20 | 40/105 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 1991 | 6 | 42/108 | |||
| 1992 | 9 | 42/108 | |||
| 1995 | 5 | 42/108 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2005 | 6 | 45/101 |
| rok výroby | počet vozidiel | počet miest = sedenie/státie | |||
|---|---|---|---|---|---|
| 2003-2004 | 5 | 45/115 |
stavba stabilného mosta na Dunaji v oblasti dnešnej Bratislavy bola až do konca 19. storočia prakticky nemožná. Dovtedy sa ľudia dostávali cez rieku len prevozmi a brodmi. Postupne sa začali budovať drevené mosty, ktoré však vydržali zväčša len do zimy. Až regulácia hlavného toku a spevnenie brehov (1870 – 1890) umožnili uvažovať o výstavbe pevného mosta. V roku 1825 bol postavený pontónový most z 23 člnkov. Bol pomenovaný na počesť korunovácie cisárovnej Karolíny Augusty. V strede mosta bola od polovice 19. storočia drevená kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. Vyúsťoval približne v miestach dnešného Nám. Ľ. Štúra. V strede sa dal zdvihnúť a lode mohli preplávať. Odstránený bol v roku 1890 po vybudovaní mosta Františka Jozefa I. cez Dunaj.
By Mattieu-Odd-Photography - <a rel="nofollow" class="external free" href="http://fotky.sme.sk/fotka/400067/novy-stary-most-ii">http://fotky.sme.sk/fotka/400067/novy-stary-most-ii</a>, <a href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0" title="Creative Commons Attribution-Share Alike 4.0">CC BY-SA 4.0</a>, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=48885313">Link</a>
1890-1919 Most Františka Jozefa I.
1919-1945 Štefánikov most
1945-1990 Most Červenej armády
1990- Starý most
dĺžka mostného poľa: 454,7 metrov
šírka mosta: 6,5 metra
je najstarším mostom spájajúci ľavý a pravý breh Dunaja. Mestské zastupiteľstvo sa už 9. apríla 1877 zhodlo na tom, že pevný most treba postaviť. Zo strany uhorskej vlády sa o stavbu mosta zaslúžil vtedajší minister obchodu Gábor Baross. Bol vybudovaný pre peších, cestnú aj železničnú dopravu. Výstavba mosta stála vtedajších 1 milión 780 tisíc zlatých. Projekt mosta vypracoval inžinier Francois de Sales Cathry. Most staval tunajší podnikateľ, mestský hlavný inžinier Anton Sendlein (1842-1918). Pôvodne mal 7 polí s charakteristickým oblúkom. V rokoch 1914-1939 vozila cestujúcich do Viedne a z Viedne elektrická železnica po koľajniciach zabudovaných do cestnej časti mosta. Počas 2. svetovej vojny (3. 4. 1945) ustupujúce nemecké vojská zničili oceľovú konštrukciu a poškodili aj jeden z pilierov mosta. Opravili ho nemeckí vojnoví zajatci (už bez oblúka uprostred) a začiatkom roku 1946 už slúžil doprave. Predpokladaná životnosť 15 rokov sa nakoniec predĺžila až do roku 2013. Na cestnej časti mosta opäť položili električkové koľaje, ktoré využíval DPMB v rokoch 1951-1961 (linka č. 4 Petržalka – sad). Koľaje na moste boli odstránené v roku 1968, keď prešiel most prvou výraznejšou rekonštrukciou. Status jediného mosta cez Dunaj mu vydržal až do roku 1972. Jednokoľajná železničná trať bola využívaná až do r. 1983, kedy boli vlaky presmerované na novovybudovaný Prístavný most. Pod náporom hustej premávky si situácia vyžadovala rozsiahlu rekonštrukciu. Most uzatvárali postupne od 31.8.2008, keď bol uzatvorený pre individuálnu cestnú dopravu, 15.5.2010 aj pre MHD a pre havarijný stav bol most úplne uzatvorený až 2.12.2013. Začalo sa demontážou konštrukcie a prípravou na prestavbu mosta. Až 85% z rozpočtu uhradil kohézny fond EÚ. S oneskorením cez Starý most opäť premávajú električky a slúži i pre peších a cyklistov. S individuálnou automobilovou dopravou sa nepočíta. Zachované zostali mýtne domčeky a kamenné oporné múry ako súčasť kultúrneho dedičstva a ukážka mostného staviteľstva. Magistrát mesta zvažoval aj nové pomenovanie mosta, napokon sa ponechal súčasný názov mosta.
Autor: <a href="//commons.wikimedia.org/wiki/User:DDima" title="User:DDima">DDima</a> – <span class="int-own-work" lang="sk">Vlastné dielo</span>, Voľné dielo, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=790918">Odkaz</a>
1972-1993 Most SNP
1993-2012 Nový most
2012 Most SNP
dĺžka mostného poľa: 430,8 metrov
šírka mosta: 21 metrov
Autor: Wizzard – <span class="int-own-work" lang="sk">Vlastné dielo</span>, <a href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/" title="Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0">CC BY-SA 3.0</a>, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=2548647">Odkaz</a>
1985-1993 Most hrdinov Dukly
1993- Prístavný most
dĺžka mostného poľa: 460,8 metrov
šírka mosta: 26,5 metrov
v poradí tretí most cez Dunaj je vybudovaný ako dvojposchodový diaľnično-železničný most. Železničná časť bola otvorená už v roku 1983. Súčasťou sú aj lávky pre chodcov a cyklistov. Ide o najvyťaženejší bratislavský most, denne po ňom prejde až 120 000 vozidiel.
Autor: Wizzard – <span class="int-own-work" lang="sk">Vlastné dielo</span>, <a href="http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/" title="Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0">CC BY-SA 3.0</a>, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=763168">Odkaz</a>
dĺžka mostného poľa: 761 metrov
šírka mosta: 30 metrov
v poradí štvrtý most cez Dunaj je zároveň prvým betónovým mostom. Projekt vznikol zo 7 súťažných návrhov v roku 1976. Je mostom diaľničným. Denne po ňom môže prejsť až 40 000 vozidiel. Pôvodne sa mal volať Most Mládeže, no napokon sa rozhodlo pomenovať most po talianskom architektovi Lanfranconim.
Autor: Wizzard – <span class="int-own-work" lang="cs">Vlastní dílo</span>, Volné dílo, <a href="https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=1909561">Odkaz</a>
dĺžka mostného poľa: 517 metrov
šírka mosta: 32 metrov
je zatiaľ najnovším bratislavským mostom. Pracovný názov bol most Košická. Bol slávnostne odovzdaný 4.9. 2005. Zvláštnosťou pri výstavbe bolo zostavenie mostného telesa na plávajúcich pontónoch na ľavom brehu Dunaja a jeho otočenie krížom cez rieku až po ukončení montáže oceľovej konštrukcie. Autorom projektu, ktorý získal viacero medzinárodných ocenení je Ing. Miroslav Maťaštík. Denne po moste prejde 47 000 vozidiel.
6/ v rámci nultého obchvatu mesta sa pripravuje výstavba šiesteho mosta, ktorý má mať tiež diaľničný charakter a Dunaj má preklenúť za areálom Slovnaftu.
klasicistická budova konskej stanice na Krížnej č. 33 je z roku 1838-1840. Autorom budovy je Ignác Feigler st. a je najstaršou železničnou stanicou. Od roku 1873 je stanica súčasťou Považskej železnice v parnej prevádzke. Svojmu účelu slúžila až do roku 1883. V budove zriadili byty pre zamestnancov. Pôvodné koľajisko existovalo až do výstavby železničnej polikliniky v roku 1984. Vtedy hrozila asanácia aj budove, našťastie ju zrekonštruovali a od 11.12.1986 je zaevidovaná do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Dnes je v majetku mestskej časti Nové Mesto. Na prízemí je sobášna sieň, v podkroví sú kancelárie.
klasicistická budova na Šancovej č. 1 z roku 1848 bola navrhnutá ako hlavová stanica pre vlaky z Viedne a Břeclavi. Vybudovanie trate do Budapešti si vyžiadalo výstavbu novej hlavnej stanice a tak už v roku 1850 strácala opodstatnenie a začala slúžiť administratívnym účelom. Od 22.12.1980 je na zozname NKP. V roku 1994 bola zrekonštruovaná. V súčasnosti je v priestoroch skladov I a II umiestnené múzeum dopravy a v budove sídli generálne riaditeľstvo ŽSR.
budova bratislavskej hlavnej stanice na Predstaničnom námestí od Ignáca Feiglera ml. je z roku 1871 . Navrhol ju maďarský architekt Ferenc Pfaff, ktorý je autorom viacerých staničných budov v Európe (Zagreb, Szeged, Rijeka). Prvá prestavba architekta Erdélyho v roku 1905 priniesla zmenu centrálnej časti a postavenie súčasnej prijímacej budovy s tympanónom a reliéfnou výzdobou. Celá táto historická výzdoba fasády bola „puristicky oklepaná“ v roku 1938. Pôvodne dočasná montovaná prístavba z roku 1988 má byť odstránená v rámci rekonštrukcie hlavnej stanice a budova má opäť nadobudnúť historický nádych. V projekte Predstaničného námestia sa počítalo s výstavbou podzemnej železničnej haly, administratívnej budovy a nákupného centra so službami. Mestská hromadná doprava mala ísť pod povrch a vybudované mali byť aj parkovacie plochy. Žiaľ, situácia sa vyvíja tak, že nevkusná montovaná prístavba ostane zachovaná a bude naďalej brániť odhaleniu pôvodnej budovy, k čomu netreba komentár…
Bratislava – Nivy na Karadžičovej ulici bola postavená v roku 1882 a do roku 1959 sa nazývala železničná stanica Bratislava – Nové Mesto. Kvôli viacerým úrovňovým križovaniam s dôležitými komunikáciami sa v roku 1959 pristúpilo k prestavbe železničného uzla v Bratislave. Posledný vlak z Komárna prišiel do stanice v roku 1962, z Rusoviec v roku 1972. Po vybudovaní dočasnej spojky medzi novou ÚNS a starým mostom sa z nej v roku 1976 stala iba koncová stanica, od juhu už zaslepená. Ostala len sieť nákladných vlečiek s odbočkami do podnikov v okolí. Budovu stanice zbúrali v roku 1984 pri stavebných úpravách pre predpokladanú rýchlodráhu.
zriaďovacia nákladná stanica s rušňovým depom a železničiarskou kolóniou bola vybudovaná na spojnici medzi Račou a Vajnormi v roku 1883. Samotnú železničnú trať medzi Račou a Vajnormi v dĺžke 5 km otvorili už v roku 1874. Došlo tak k prepojeniu Považskej železnice a Uhorskej centrálnej železnice. Spojku medzi novou zriaďovacou stanicou a hlavnou stanicou otvorili v roku 1894. Úlohou zriaďovacej stanice bolo oddeliť v preťaženom bratislavskom uzle osobnú a nákladnú dopravu. Počas R-U niesla názov Rendező pályaudvar = zriaďovacia stanica, do roku 1951 Bratislavské zriaďovacie nádražie a od roku 1961 stanica Bratislava – Východné nádražie. Rozsiahle bombardovanie 26. 3. 1945 zničilo budovu stanice a koľajisko, našťastie areálu rušňového depa na Dopravnej ulici sa takmer nedotklo. V rokoch 1963-1969 sa vybudoval nový areál rušňového depa a tzv. SPÁDOVISKO. Osobná doprava prestala premávať v roku 1994, keď zrušili jediný ranný vlak z Galanty na stanicu Bratislava – Nové Mesto. Viaceré objekty rušňového depa budované postupne od r. 1883 – budova remízy, veľká a malá vodáreň, trubkáreň a objekt personálnej kuchyne sú vyhlásené za kultúrne pamiatky. Od roku 2008 sú súčasťou stálej železničnej muzeálnej expozície.
budova železničnej zastávky Bratislava – Železná studienka sa nachádza na trati č. 110. Budova zastávky je z roku 1904. Patrí k nej strážny domček, prístrešok a obytný dom. Do roku 1951 niesla zastávka názov Červený most. Zastávka je málo frekventovaná, bez možnosti zakúpenia cestovného lístka. V roku 2010 zničil prístrešok požiar a zostalo po ňom prázdne miesto. Založený bol nepozornosťou asociálnych živlov, ktorí tam často prespávali.
budova stanice Bratislava – Filiálka na Škultétyho ulici je z roku 1914. V rokoch 1973-1985 sem premávali vlakové spoje z Trnavy. Od roku 1985 slúžil úsek Filiálka – Predmestie už iba ako vlečka pre priľahlé priemyselné podniky. V súčasnosti je stanica nevyužitá a zanedbaná. Primátor Nesrovnal ju navrhuje začleniť do systému mestskej železnice.
budova stanice Bratislava – Nové Mesto na Tomášikovej č. 56 je z roku 1960. Je druhá najvýznamnejšia osobná stanica v meste. Železničná trať Predmestie – Cintorín, na ktorej sa stanica nachádza, bola vybudovaná už v roku 1954. Budova železničnej stanice Bratislava – Nové Mesto sa nachádza na trati č. 131. V rokoch 2001-2007 prebehla rekonštrukcia interiéru budovy, inštalácia elektronického informačného systému a rekonštrukcia nástupíšť.
budova zastávky Bratislava – Vinohrady na Račianskej ulici je z roku 1967. Leží na trati č. 120 a 130. Umožňuje prestup medzi vlakmi z/do Galanty a Trnavy bez nutnosti ísť až na hlavnú stanicu. Zastavujú tu aj rýchlikové spoje.
Bratislava – ÚNS sa nachádza na trati č. 132. Budova stanice na Domkárskej č. 8 bola postavená v roku 1977. Je najmladšia železničná stanica v meste určená predovšetkým pre nákladnú dopravu. Zo stanice vedie 1,9 km vlečka do kontajnerového terminálu Pálenisko a do areálu spoločnosti Slovnaft.
železničná stanica na trati č. 120, do roku 1947 Račisdorf. Zo stanice vedie odbočka na stanicu Bratislava – východ, kam do roku 1973 premávala aj osobná doprava. Dnes už premávajú len motorové vozne pre zamestnancov.
železničná stanica na trati č. 110, do roku 1947 Lamač. V roku 1924 bola postavená úzkokoľajka do neďalekého kameňolomu.
železničná stanica na trati č. 130, do roku 1947 Vajnory, do roku 1959 Bratislava – Dvorník. Zo stanice vedie odbočka na zriaďovaciu stanicu Bratislava – východ a do roku 1995 viedla vlečka i na letisko. Kedysi zo stanice viedla aj 7 km poľnohospodárska úzkokoľajka cez Čiernu vodu na Pállfyho majer.
dnešná železničná stanica na trati č. 132 je z roku 1998. Do roku 1947 Petržalka. Pôvodnú budovu stanice z roku 1897 asanovali a v roku 1998 vybudovali dnešnú staničnú budovu. Po roku 1945 význam stanice zrušením spojenia s Rakúskom poklesol na minimum. V rokoch 1951-1972 pravidelná osobná doprava z Čunova na stanicu Bratislava – Nivy. Obnovenie osobnej dopravy nastalo až po preložení železnice cez Prístavný most v roku 1987, po roku 1990 nastala rozsiahla prestavba priestoru stanice a koľajiska. V súčasnosti vlakové spojenie do Viedne a Sopronu.
železničná stanica na trati č. 110. Zo stanice vychádza aj vlečka do areálu Volkswagen, pred vojnou viedla aj 4 km priemyselná úzkokoľajka pozdĺž Moravy pre odvoz štrkopiesku.
železničná zastávka na trati č. 110. V roku 1891 bola daná do užívania aj odbočka č. 110a do Stupavy, kde však už od r. 1979 zastavili osobnú dopravu. V roku 2008 bola trať do Stupavy definitívne zrušená.
železničná stanica na trati č. 132, do roku 1945 sa nachádzala v Maďarsku – Oroszvár. V rokoch 1948-1972 miestna osobná doprava z Čunova na stanicu Bratislava – Nivy /až od r. 1951/. Opätovné obnovenie osobnej dopravy nastalo až po preložení železnice cez Prístavný most v roku 1987. V súčasnosti stanica slúži ako odpočívadlo pre súkromných nákladných dopravcov.
železničná stanica z roku 1895 na trati č. 131
železničná zastávka na starom dvojkoľajnom úseku medzi hlavnou stanicou a Račou vznikla už v roku 1894, v priestore dnešnej záhradkárskej kolónie na druhej strane Račianskej ulice, v blízkosti dnešnej zastávky Vinohrady. Do roku 1951 Bratislava – Dynamitka. Stará trať sa odkláňala od trati č. 130 až za krížením trate z Filiálky, na ktorú nadväzovala v odbočke Rača, v miestach dnešnej odbočky Vinohrady. Tento úsek bol preložený v roku 1964 a s ním zanikla aj zastávka.
železničná zastávka zrušená 29.5.1983. Do roku 1951 mala názov Stollwerckova továreň. Nástupisko existuje dodnes.
železničná zastávka otvorená v roku 1929. Zanikla v roku 1962 v súvislosti so zrušením trate na stanicu Bratislava – Nivy.
dočasná železničná zastávka v rokoch 1948-1951, kde do obnovy končila osobná doprava Bratislava – Čunovo.
železničná zastávka zriadená v roku 1950 na trati č. 130 do Štúrova pri podniku Dimitrovka. Do roku 1951 niesla názov Dynamitka – Vistra. Zanikla v roku 1967 otvorením zastávky Vinohrady.
železničná zastávka zanikla v roku 1966, do roku 1951 Bratislava – letisko.
železničná zastávka na trati č. 132 pri prejazde na okraji Rusoviec. Do roku 1961 mala názov Jarovce, i keď bola od obce Jarovce vzdialená 2 km. Zanikla v roku 1972 zrušením osobnej dopravy do Rusoviec.
posledná železničná zastávka na trati č. 132 na území Bratislavy. Osobná doprava tu bola prevádzkovaná v rokoch 1948-1960.
železničná zastávka v Petržalke zriadená v roku 1949 na starej trati č. 132 do Rusoviec. Zanikla v roku 1972 zrušením osobnej dopravy do Rusoviec. Neskôr bol priľahlý úsek preložený kvôli výstavbe sídliska v Petržalke.
železničná zastávka na trati č. 131 neďaleko mosta cez Malý Dunaj. Zanikla v roku 1974. V súčasnosti sa uvažuje o jej opätovnom zriadení v rámci systému BID.
železničná zastávka na trati č. 110. Existovala v rokoch 1953-1973. Nachádzala sa pri bývalej vápenke. Zastavovali tu len niektoré robotnícke vlaky.
